Epidémia, o ktorej sa (radšej) mlčí. Tak taká, by zmenila nie len dejiny, ale i politický systém. Málokto však o nej vie. Reč je o epidémii týfusu v Európe počas 2. sv. vojny. Táto epidémia sa šikovne využila pred Norimberským procesom a tak zmenila chod dejín a vymenila politický režim v Nemecku za ten lepší, “demokratický”. Ale poďme pekne od začiatku.
Epidémia sa začala šíriť niekedy v medzivojnových časoch v nemeckých koncentračných táboroch. Tábory boli najskôr vystavané ako provizórne väzenia, neskôr, po roku 1939, ako zajatecké tábory a zberné tábory pre vysídľovanie Židov z Európy do Palestíny. To sa dialo na základe dohody Svetového židovstva s Nemeckom. O tejto dohode, ktorú ríša uzatvorila 25. augusta 1933 po trojmesačných vyjednávaniach medzi sionistickou Jewish Agency, Sionistickým zjednotením pre Nemecko a Nemeckým ríšskym ministerstvom pre hospodárstvo, sa taktiež moc medzi historikmi nedozviete. Táto téma však zasluhuje vlastný článok a budem sa jej možno venovať neskôr. Vráťme sa teda k nákaze týfusu a aký dopad mala táto epidémia na zmenu režimu v Európe.
Nemecké koncentračné tábory a ich stav začal stagnovať potom, ako sa dostali na dolet spojeneckým bombardérom. Tie bombardovali hlavne tábory Osvienčim a Nordhausen. Pred týmito náletmi mali byť, podľa anglického lekára Russella Bartona, tábory veľmi dobre zásobované jedlom a liekmi:
“Nemeckí vojenskí lekári mi povedali, že bolo niekoľko mesiacov stále ťažšie dopravovať do tábora jedlo. Bolo pravdepodobné, že čokoľvek sa objaví na diaľnicach, bude bombardované.[…] Bol som prekvapený, keď som narazil na záznamy dva alebo tri roky naspäť, koľko jedla sa denne varilo. V tom čase som v rozpore so všeobecným názorom začal byť presvedčený, že politika zámerného vyhladzovania nikdy neexistovala. To potvrdzovalo mnoho dobre živených väzňov.[…] Hlavným dôvodom tohto stavu v Belsene boli choroby, obrovské preplnenie, nedostatočný poriadok v barakoch a nedostatočné zásobovanie potravinami, vodou a liekmi.“ 1
Osvienčim bol bombardovaný celkom 4 krát. Vyplýva to z oficiálnych dokumentov amerického letectva Combat Chronology of the US Army Air Forces 1944-19452:
-20. august 1944, viac ako 460 bombardérov B-24 a B-17
-13. september 1944, s 350 bombardérmi B-24
-18. december 1944, s viac ako 560 bombardérmi B-24 a B-17
-26. december 1944, s cca 380 bombardérmi B-24 a B-17
Okrem Osvienčimu bol bombardovaný i tábor Nordhausen s 1300 obeťami. Je teda zjavné, že bombardovacia politika zabíjala väzňov v koncentračných táboroch. Avšak dodnes nikto za tento čin na lavicu obžalovaných nesadol. Dejiny v školách taktiež mlčia o týchto udalostiach a to, pre režim, z pochopiteľných dôvodov.
Tieto bombardovania mali na svedomí okrem obetí v táboroch, i cestné komunikácie, železnice a civilné obyvateľstvo. Kvôli týmto faktorom nebolo možné ďalej tábory zásobovať liekmi ani potravinami. Rozmohli sa choroby, ktoré mali na svedomí státisíce obetí. Medzi nimi, hore spomínaný, Týfus (škvrnitý a brušný). Týfus je infekčné ochorenie, ktoré sa rozširuje pri nedostatočnej hygiene. Inkubačná doba škvrnitého týfusu sa pohybuje od 1-2 týždňov. Príznaky sú horúčka, zimnica, bolesti tela a vyrážky, ktoré sa tvoria na hrudníku. Tie neskôr prechádzajú na končatiny. Ak sa nelieči, nasleduje kóma a smrť. Inkubačná doba brušného týfusu sa pohybuje od 1-2 týždňov. Príznaky sú vysoká horúčka (39-40 °C), slabosť, hnačka, nechutenstvo a s tým spojená strata hmotnosti, atď. Týfus prenášali vši a preto bolo nutné väzňov, tak ako to poznáme z dobových fotiek, strihať dohola. Pre potreby dezinsekcie boli vybudované v Osvienčime plynové komory, kde sa šatstvo splynovalo od vši, aby tak, paradoxne, Nemci chránili väzňom životy. Pre tento účel bol používaný, historikmi démonizovaný, Cyklón B. Granulát obsahujúci plyn Kyanovodík, ktorý sa uvoľňuje pri teplote varu 25,7 stupňov3. Cyklón B bol vyvinutý firmou Degesch4 ako prostriedok pre boj so škodcami, preto ho po vojne boli plné sklady a všade sa váľali prázdne pixle. Ale podľa dnešných historikov slúžil i na likvidáciu Židov. Tu by bolo na mieste položiť historikom otázku, ako dokázali v tzv. plynových komorách pre ľudí, vyvinúť Nemci potrebnú teplotu na uvoľňovanie plynu z tohto granulátu medzi 4 betónovými stenami, v zime, jeseni a na jar. Hádam sa raz odpovede dočkáme a budeme múdrejší.
A tak Týfus, ktorý zabíjal i vojsko a civilné obyvateľstvo, priniesol prímerie, aspoň tak sa píše v Americkom časopise Journal of the American Medical Association dňa 19. mája 1945. Píše sa:
„Týfus zapríčinil prímerie
Na základe rokovania medzi britskými a nemeckými dôstojníkmi prevzali britskí vojaci, od SS a Wehrmachtu, úlohu strážiť obrovský koncentračný tábor v Belsene, ktorý sa nachádza niekoľko kilometrov severozápadne od nemeckého mesta Celle . V tomto tábore je zadržaných 60 000 väzňov, z ktorých mnoho je politických. Zmenu vo velení zapríčinil nekontrolovateľne šíriaci sa týfus a je nutné, aby neboli väzni prepustení, pokiaľ sa infekcia nedostane pod kontrolu. Postupujúce britské vojská súhlasili, že sa zdržia bombardovania alebo prepadania oblasti tábora.“5
Týfusovú epidémiu, ktorá zabíjala väzňov i vďaka spojeneckým bombardovacím akciám, opísal Žid a zástupca Svetového židovského kongresu Robert Masur vo svojej knihe z roku 1945 En Jude talar med Himmler (Žid rozpráva s Himmlerom). Ten sa stretol pred koncom vojny s Himmlerom, aby prerokovali možné spojenectvo Anglicka s Nemeckom proti postupujúcemu Sovietskemu zväzu. Áno, čítate dobre, Židia mali dohodnúť spojenectvo Anglicka s Nemeckom. Tí istí, ktorí údajne žiadnu moc nemajú a všetka ich moc je len konšpirácia náckov. Dohoda mala znieť, že za časť prepustených židovských väzňov prejde Anglicko na stranu Nemecka. Ale prejdime k citátu z knihy:
“[…]Himmler začal ihneď rozprávať. «V našej generácii» – povedal okrem iného – sme nemali nikdy mier. […]Len čo skončila prvá svetová vojna, začala v Nemecku občianska vojna, a pri Spartakovom povstaní6 hrali Židia vedúcu úlohu.[…] Po prebratí moci sme chceli túto otázku (židovskú) raz a navždy vyriešiť, a plánoval som humánne riešenie cez emigráciu. Vyjednával som s americkými organizáciami, aby sme urobili rýchlu emigráciu, no ani raz nechceli krajiny známe ako «k židom priateľské«, Židov vpustiť dnu. […]Vojna nám priniesla dotyk s proletárskymi východoeurópskymi židovskými masami, a to prinieslo úplne iné problémy. Nemohli sme žiadneho takého nepriateľa strpieť za našim chrbtom. Židovské masy boli infikované ťažkými nákazami, obzvlášť škvrnitým týfusom. Ja sám som stratil tisíce mojich najlepších SS-manov kvôli týmto epidémiám. A Židia pomáhali partizánom. […]Aby sme nákazy utlmili, boli sme nútení stavať krematóriá, kde sme mohli mŕtvoly nespočetných ľudí spáliť, ktorí padli za obeť týmto chorobám. A z toho nám chcú upliesť povraz!“ (dnes udalosť známe ako holokaust)
Masur neverí Himmlerovým vysvetleniam o chorobách a verí ďalej propagande, ktorá sa z táborov šírila do vonkajšieho sveta. Himmler pokračuje:
„Bol to môj úmysel, tábory odovzdať bez odporu, ako som sľúbil. Bergen-Belsen a Buchenwald som tiež odovzdal, ale zle mi to oplatili. V Bergen-Belsen bola strážna veža ovešaná slučkami a spolu krátko predtým uhynutými väzňami nafotené. A tieto obrázky sa šíria po celom svete. Aj Buchenwald som odovzdal bez odporu, ale postupujúce americké tanky začali zrazu strieľať. Lazaret, ktorý pozostával z ľahkých drevených domov, začal horieť a potom fotili tie mŕtvoly. S týmito fotkami sa teraz robí propaganda ohavnosti. […]Pred pár dňami som napríklad nechal evakuovať tábor v Sasku, keď sa blížili tie ostré americké tankové kanóny. Prečo by som mal konať inak?”
Židovský kongres však, ako inak, svoju časť dohody nedodržal a Anglicko na stranu Nemecka nepretiahol.
Himmler nie len priznáva plán vysídlenia Židov, ktorý Masur od Himmlera cituje, ale i fakt, že krematóriá sa stavali hlavne kvôli nekontrolovanej epidémii. Nemecká propaganda varovala pred týfusom. Ale Nemci neboli jediní. I spojenci po vojne bojovali s nákazou, ktorú pomohli cez bombardovanie táborov rozšíriť.
Ale ako toto všetko súvisí s výmenou režimu v Nemecku? Veľmi jednoducho. Všetky tie fotky mŕtvych, ktorí podľahli na týfusové ochorenie alebo následky bombardovania a spojeneckého vyčíňania, ako i znásilňovanie Sovietmi v Osvienčime:
„Pri práci na zväzkoch so zdrojmi a dobovými výpoveďami svedkov ku koncu vojny, ktoré vyšli na jar v Edition Antaios, som narazil na dve znepokojujúce informácie: správa jednej ženy z Lehnice, ktorá rozprávala, že dievčatá, ktoré boli väznené v Osvienčime, ešte vo väzenskom oblečení šli cez svoje mesto a zhrozene rozprávali o správaní červenoarmejcov. Veľa žien väzenkýň bolo nimi znásilnených, niektoré zviazali a stále znovu zneužívali.”7
…dopadli Nemcov pred Norimberským procesom. Keďže isté kruhy, potrebovali nemecký režim zhodiť, pretože popieral všetky ekonomické nešváry globalistov a bankárov a to výmenným obchodom. Nemci nepotrebovali dolár ani iné nezmyselné platidlá kryté dlhom. To bol zázračný ekonomický prvok, ktorý Nemecko pozdvihol – výmenný obchod. A tento prvok mal byť opäť vyradený, aby tak svetové financie získali opäť kontrolu nad nemeckým trhom. Ale zo šírenia Týfusu nemožno nikoho obžalovať a tak prišiel na rad plán vyhladzovania. Ako to všetko dopadlo asi viete. Holokaust je dnes zakázané kriticky skúmať a preto vám tu dnes nemôžem povedať, že plynové komory sú historický, logický a technický nezmysel, pretože demokracia si vynucuje zákonom, aby ste tomu verili. Preto musíte veriť na tieto technické skvosty, od ktorých sa dnes nedochovali plány a podľa znaleckého posudku zo SAV boli tieto zariadenia (plynové komory) zničené: “Plynové komory boli pred oslobodením tábora zničené”8, od čoho pravdaže opäť neexistuje dôkaz a znamená to, že to, čo tam vidíte dnes, bolo postavené po vojne, čo by sa zhodovalo s výpoveďou Gerharta Schirmera, ktorý ich mal stavať na príkaz Sovietov, ale to by bolo na samostatný blog. A tak týfus zmenil chod dejín a premenil sa na dôkaz o zámernom vyhladzovaní.
Viac sa dozviete v mojej chystanej knihe
Zdroje:
[1] Rudolf Germar, Prednášky o holokauste, ABB, Praha 2015, str. 225
[2] http://www.dtic.mil/dtic/tr/fulltext/u2/a529766.pdf
[3] https://cs.wikipedia.org/wiki/Kyanovod%C3%ADk
[4] Deutsche Gesellschaft für Schädlingsbekämpfung – Nemecká spoločnosť pre boj so škodcami
[5] The Journal of the American Medical Association, Chicago, 19. máj 1945, str. 220
[6] Povstanie vedené komunistami v Nemecku, na čele ktorého stáli Židia Roza Luxemburgová a Karl Liebknecht. Tí boli zajatí oddielmi Freikorps a na mieste zastrelení.
[7]Dr. Karlheinz Weissmann, Sezession, zošit 9, apríl 2005, str. 1
[8] Znalecký posudok: ČSV: KRP – 115/1-VYS-ZA-2015, str. 6