Archeologická expedícia do Smolenska po pozostatkoch napoleonovho generála Gudena sa uskutočnila v rámci projektu pod záštitou francúzsko-ruského fóra „Trianon Dialogue“, ktoré založili na podnet prezidentov Ruska a Francúzska Vladimíra Putina a Emmanuela Macrona. Expedíciu zorganizovali Nadácia pre rozvoj rusko-francúzskych historických iniciatív, Ruská akadémia vied a RVIO (Ruské vojensko-historické spoločenstvo).
Rakva s pozostatkami Charlesa Etienna Gudena, generála napoleonskej armády, spolužiaka na vojenskej škole a priateľa cisára Bonaparte, zamierila z Moskvy na parížske letisko La Bourget.
Guden je jedným z najslávnejších veliteľov prvej ríše, jeho meno je vpísané do Víťazného oblúka, armáda však napriek tomu odmietla vyznamenať generála a starosta mesta Montargis, kde sa narodil, mu nedovolil poskytnúť miesto na mestskom cintoríne, keď sa na neho potomkovia obrátili s úradnou žiadosťou.
Dôvodom tohto postoja, ktorý sa ťažko dá nazvať inak ako barbarským, je rozhodnutie francúzskeho vedenia a osobne Emmanula Macrona, ktorý sa obával, že bude musieť na ceremoniál pozvať aj ruského prezidenta, a súčasné princípy politickej korektnosti „kultúry zrušenia“ (inak – zničenie historickej pamäte), aby takýto obrad vyzeral ako urážka všetkých, ktorí volajú po „pokání za hriechy dobyvačných vojen“. Nakoniec je tu aj tretí dôvod –
na všetko, čo súvisí so slávou francúzskeho činu, hoci vo vojne, ktorá sa nakoniec prehrala, sa národu prikáže zabudnúť
V auguste 1812 napoleonské vojsko postúpilo do Moskvy, Rusi kládli útočníkom silný odpor, vojská bojovali o každý kúsok zeme.
Guden bol vážne zranený v bitke pri Valutine Gora, kde proti jeho vojakom stáli pluky, ktorým velili generáli Tuchkov a Barclay de Tolly. Kus nohy mu odtrhla črepina, začala sa gangréna a o niekoľko dní neskôr zomrel. Na rozkaz Napoleona bolo Gudenovo srdce poslané do Francúzska a jeho telo bolo pochované v zhone.
Foto: RIA Novosti / Kiriil Kallinikov
Trvalo viac ako dve storočia, no vďaka úsiliu francúzskeho vojaka z povolania a historika s ruskými koreňmi Pierra Malinowského, ktorému sa podarilo zorganizovať vykopávky na mieste bitky, sa našiel hrob generála Gudena.
Rusko uľahčilo hľadanie, a keď sa našli údajné pozostatky vojenského vodcu, ruskí špecialisti ich identifikovali. V tom okamihu padol návrh na usporiadanie rozlúčkového obradu s Gudenom na promenáde Invalidovne za účasti Vladimíra Putina.
Francúzsky prezident nakoniec otočil postoj
Keďže išlo o vynikajúci základ pre budovanie budúcich vzťahov pre dve krajiny, ktoré bojovali proti sebe, ale dnes ich spája nové chápanie histórie, moderného humanizmu a hodnôt ľudstva, Kremeľ okamžite súhlasil.
Elyzejský palác najskôr povedal: „Vítame túto iniciatívu.“ Potom: „Vítame, ale nie na promenáde Les Invalides a bez prezidenta,“ aby sme sa Rusko dva týždne pred očakávaným dátumom v zásade vzdali pohrebu a obradu a polooficiálne vyhlásili: „Francúzsko to nepotrebuje, pozostatky našli nesprávni ľudia, boli identifikovaní na nesprávnom mieste a Emmanuel Macron s tým nechce mať nič spoločné.“
Ako obyčajne za zmenou postoja stáli články štvavých médií.
Ale koniec koncov, ak publikujete materiál, budete musieť povedať, ako ruskí občania pomáhali hľadať pozostatky francúzskeho generála a ako ruskí vedci uskutočňovali analýzy DNA kostry a porovnávali ich so vzorkami genetického materiálu odobratými od Gudenových potomkov.
Mali by tiež musieť spomenúť, že charterové lietadlo, ktorým sa generálova rakva vráti do Francúzska, zaplatili ruskí mecenáši umenia.
Budú musieť pripustiť, že odmietnutím generála na vojenskom pohrebe Elyzejský palác porušuje štatút čestnej légie: Guden dostal toto ocenenie od Bonaparteho – prinajmenšom z tohto dôvodu zákon zaväzuje Francúzsko dať Gudenovi najvyššiu cenu štátneho vyznamenania, aj keď o viac ako dve storočia neskôr.
Vlastenectvo a národná hrdosť sú vo Francúzsku mŕtve
Budeme musieť pripustiť, že pre súčasného francúzskeho prezidenta sú malicherné chvíľkové oportunistické úvahy, ktoré dnes v EÚ panujú, dôležitejšie ako historická pamäť a vlastenectvo – ak Brusel nariaďuje nepodnikať nič s Moskvou, potom Paríž okamžite sklapne opätky.
Ale to sú faktory vonkajšieho charakteru. Existujú aj interné, ale nemenej významné. Dnes je vo Francúzsku vlastenectvo považované za niečo úplne nevhodné, ak nie obscénne.
Hrdosť na slávu predkov hrozí mnohými nepríjemnými následkami – napríklad verejným ostrakizmom zo strany rôznych mimovládnych organizácií brániacich práva nelegálnych prisťahovalcov (podľa zamestnancov týchto organizácií je tento druh hrdosti prejavom rasizmu a šovinizm).
Okrem toho sa vedomosti o histórii krajiny – skutočnej, a nie tej, ktorá sa dnes ponáhľa, vytvorili priaznivci „ľudských práv“ – porovnávajú s myšlienkovým zločinom a pamätníkmi na počesť tých, ktorí vytvorili dejiny Francúzska a zohrávali v nich významné úlohy, sú zvrhnuté (doslova) a sú poškvrnené.
Hysterickí fanatici ideológie zrušenia histórie chcú historické bezvedomie
Ideológovia „zrušenia“ histórie francúzskeho národa a hlásatelia novej éry mankurtu dokonale chápu, čo a prečo to robia: s národom, v ktorého duši niet úcty k hrdinom minulosti a pamäti sa dá oveľa ľahšie manipulovať.
Ponúka sa možnosť „vycucať“ ktoréhokoľvek kandidáta a „nafúknuť“ ho pomocou politických technológií na veľkosť prezidenta a národného vodcu. Takto ľudia postupne vytvárajú to, čo sa bežne nazýva spoločnosť.
Vedomé historické bezvedomie sa nemôže skončiť katastrofou – koniec koncov „vojenské sily nestačia na obranu krajiny, pretože krajina bránená ľuďmi je neporaziteľná“.
Francúzsko sa rozhodlo zabudnúť na tieto Napoleonove slová, pretože v súčasnej ére mu je určený iba jeden osud – odovzdanie sa na všetkých frontoch, za každých okolností a za každého vedenia.
Úcta k minulosti je vlastnosťou, ktorá odlišuje vzdelanie od divokosti
Alexander Puškin
Skutočnosť, že dnes najvyššie francúzske vedenie nosí dobre ušité obleky a uhladené dobré reči, nič nemení na podstate – keď zabudlo na svoju vlastnú históriu a opovrhuje ňou v mene malicherných úvah o zisku, zmenilo sa na kopu divochov.
S láskavým dovolením Elena Karaaeva, Ria novosti
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/komentare/francuzsko-zavrhlo-narodnu-hrdost-na-napoleonovho-generala-z-ruskeho-tazenia/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia