Ilustračná mozaika: SKsprávy
Alebo sa hanbíte sa za „tútovládu“, ktorú ste si navolili „lebo Fico“? Hanbíte sa za svojich amatérov, diletantov, kompilátov, plagiátorov, podvodníkov, klamárov ? Ale vláda a 95 hlasovacích automatov v parlamente predsa nie je celé Slovensko.
To sú len noví poskokovia, ríšski alebo bruselskí protektori, guvernéri cudzích záujmov a moci, janičiari zrádzajúci Slovensko v prospech amerických a západných záujmov.
Zamysleli ste sa, prečo ste si nikdy nevyvesili slovenskú národnú a štátnu vlajku a prečo ste si teraz vycapili hrdo vlajočku cudzieho štátu? Tak ako novinár Hríb (a zrejme aj mnohí ďalší liberálni novinári), ktorým v kancelárii visí nie slovenská, ale americká vlajka?
Tých príčin je viacero, ale spolu súvisia. Ste ako chronický pacient, ktorý má už množstvo chorôb, kde trpí celé telo, aj hlava.
Predovšetkým trpíte fóbiami. Tá aktuálna a akútna – rusofóbia len prekryla tie všetky staršie fóbie, prípadne nekritické -fílie (napr. amerikanofília), pretože máte strach zo všetkého, čo by mohlo smrdieť slovenčinou, slovenským, našským, domácim, domovom, vlasťou, rodiskom.
Áno, v prvom rade máte v lepšom prípade vrodenú, v horšom cez mediálnu propagandu a vzdelávaciu indoktrináciu získanú nielen vlasteneckú nedostatočnosť, ale aj totálnu stratu vlastnej identity, vedomia seba, svojho, seba si vedomia, čiže sebavedomia a prirodzenej logickej hrdosti na spoločnú, slovenskú, svojeť.
Trpíte chronickým zápalom oikofóbie – panickým strachom zo všetkého, čo je domáce – slovenské, ale aj svojské, našské, naše. Preto používate aj v bežnej reči anglické slovné zvraty, anglicizmy a je pre vás prirodzené to, čo je pre normálnych, vyvinutých, sebavedomých a hrdých Slovákov neprirodzené, umelé, falošné, judášske – používanie slovníka politickej korektnosti, kde biele je čierne a čierne je biele, prípade má 50 odtieňov sivej.
Nie ste svoji a v svojom doma, cítite sa ako vydedenci, nenašli ste sa v tom najprirodzenejšom, slovenskom, domácom prostredí. Preto sa ako nedospelý tínedžer vzhliadate v cudzích idoloch, preto používate cudzie reči, preto plníte ako otroci či prostitútky cudziu vôľu a cudzie záujmy si v chorobnom stave vydávate za vaše.
Ale vy ste len hromozvod cudzích bleskov, ktoré zvádzate zradou do slovenskej zeme a duše.
Preto ste ochotní stať sa cudzou zombiou – preniesť do vašich mozgov, vedomia (bez sebavedomia), zmýšľania, rozprávania a konania všetko cudzie, dokonca sa stať cudzincom vo vašom tele so slovenskou genetikou.
Je mi vás ľúto, pretože trpíte duševnými mukami inferiórnej („slovenskej“) malosti, ktoré si pestujete ako burinu v hlave a kompenzujete osvojovaním si čohokoľvek, čo nie je slovenské, čo je cudzie, „onakvejšie“, najlepšie európske alebo rovno americké, prípadne „liberálne“. Vy ste v skutočnosti nositelia aj šíritelia menejcennosti, ktorú prisudzuje vlastencom ako zlodej na trhu, ktorý kričí, aby chytili zlodeja.
Bytosti vášho kmeňa si tak namýšľajú, že sú „lepšoľudia“ či „slušnoľudia“, že sú rovnako nadľudia ako vaša fantómová či zombi prevzatá cudzia (ne)identita. Hoci nemáte (slovenské) sebavedomie a mnohí ani jasnú rodovú identitu, potláčate svedomie, ktoré vás ticho pokorne upozorňuje, že sa mýlite a chce vás vrátiť na vašu cestu a ku koreňom.
Preto si nahovárate v súlade s psychickou manipuláciou, že ste niečo viac, že vy ste vraj vždy „na správnej strane histórie“ (v prípade obracačov kabátov 100% úspešnosť zmeny spoločensko-politického vetra) a údajne aj na lepšej strane „pokroku“… Presne takto sa chovali v minulosti neindividuálne bytosti stáda, konzumenti propagandy, nacistickej aj boľševickej ideológie, totálne zmanipulovaní fanatici nového „pokroku“.
Aj oni ako masa kričali v sprievode hurá…, sláva KSČ, sláva Sovietskemu zväzu… a vy dnes kričíte nové cudzie heslá ako sláva Ukrajine.
Ste len ďalší omyl v histórii nositeľov davového názoru a strachu byť sám sebou. „Strach vzniká následkom slabosti ducha“, napísal už v 17.storočí filozof Baruch Spiniza.
Vy máte strach z „oikos“ (zo starogréckeho οἶκος ‘domov; domácnosť’), teda zo všetkého domáceho, čiže slovenského.
Ak nemáte oikos, nemáte podľa filozofa sira Rogera Scrutona „lásku, rešpekt, lojalitu a zmysel pre povinnosť vo vzťahu k vlastnému domovu, definovaného ako rodina, vlasť, občianske spoločnosť, národ, kultúra a civilizácia“.
Čiže nič pre vás, ktorí máte v sebe len naoktrojovaný zmysel plniť cudziu vôľu, záujmy a cudziu povinnosť, ktorú ste si osvojili ako „vlastnú“.
Váš objektívne ničím nepodmienený panický strach byť Slovákom sa teda volá oikofóbia. Možno vás to upokojí – aj keď nejde o anglicizmus, je to predsa tiež niečo vám blízke – niečo cudzie, súc grécke, čiže kozmopolitné.
Keď už teda hlásate kozmopolitizmus, že celý svet je vašou vlasťou, azda tam ten malý ostrovček na glóbuse vášho sveta, Slovensko, nie je? Už ste ho vymazali a dali to na Albrightovej „čiernu dieru“?
Nebojte sa! Aj táto úchylka sa dá vyliečiť. Každý deň si trikrát nahlas, po vašich rutinných afirmáciách „sláva Ukrajine, sláva únii a sláva Spojeným štátom na večné veky a nikdy inak“… skúste povedať aj Sláva Slovensku! Alebo aj inak.
Popri oslave Anglosasov a euroatlantického sveta skúste aj “Sláva Bulharsku, Bielorusku, Bosne a Hercegovine, Česku, Čiernej Hore, Chorvátsku, Macedónsku (Severnému), Poľsku, Slovensku, Slovinsku, Rusku, Ukrajine… Skúsme spolu s Jánom Kollárom aj Slávme slávne slávu Slávov slávnych. Všetkým Slovanom patrí sláva a na prvom mieste nám – Sláva Slovensku, sláva národu!
Rafael E. Rafaj