Podpismi za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách sa má už zakrátko zaoberať prezidentka Z. Čaputová. Je jedno koľko ich v paláci pristane – na to, aby sa vec posunula o krok ďalej, ich však nesmie byť menej ako 350 tisíc. Právoplatných.
Isto, možno konštatovať, že zberačom podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda sa podaril vskutku veľký pandemický kúsok – vyzbierať za niekoľko mesiacov státisíce podpisov a to počas núdzového stavu, spojeného so zákazmi vychádzania a zhromažďovania, sa doteraz ešte nikomu nepodarilo. A treba dúfať, že už ani nepodarí, teda že budúce zbieranie podpisov za vyhlásenie referenda už nebude takýmito spôsobmi obmedzované.
Petičný akcia v súlade s pravidlami, aj ústavou
Tak či onak, petičná akcia sa uskutočnila v súlade s pravidlami. Aj keď napríklad ministerka spravodlivosti M. Kolíková tvrdila, že je „presvedčená“ o protiústavnosti predmetu referenda, podnet prokuratúre nepodala. Samotná petícia pritom „nesmie“ vyzývať k porušovaniu ústavy. A keďže uvedené nenamietal ani nikto ďalší, vrátane samotnej prokuratúry, malo by to znamenať, že buď nemožno hovoriť v tejto súvislosti o protiústavnosti alebo prokuratúra, ktorej úlohou je „chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu,“ jednoducho zlyhala. Lebo petícia nesmie vyzývať ani k „popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv“.
Na rade je prezidentka
Odovzdaním podpisov sa nateraz končí práca petičného výboru a na rad prichádza prezidentský palác, ktorý bude podpisy kontrolovať. Ak ich nájde 350 tisíc právoplatných, hlava štátu bude nútená sa rozhodnúť, či referendum vyhlási alebo nechá otázky najskôr posúdiť ústavnému súdu, či sú v súlade alebo v rozpore s ústavou. Môže to urobiť, ale tiež nemusí.
Prezidentka má na rozhodnutie o vyhlásení referenda 30 dní od prevzatia podpisov, ústavný súd dvojnásobok na rozhodnutie od dodania návrhu. Modelový príklad – ak sa hlava štátu rozhodne obrátiť na ústavný súd napríklad 20 dní od prevzatia petičných podpisov, súd by mal rozhodnúť a rozhodnutie publikovať do 60 dní od doručenia prezidentského návrhu. A potom – ak súd povie, že referendum je v súlade s ústavou – zostáva hlave štátu ešte 10 dní na jeho vyhlásenie. Pre úplnosť – a) ak súd povie, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou, hlava štátu ho nesmie vyhlásiť, b) v opačnom prípade sa musí vykonať do 90 dní od vyhlásenia. Pre úplnosť na druhú – tak je to v ústave napísané, ale či to tak aj bude platiť, zostáva otázne: napríklad aj preto, lebo za nedodržanie uvedených lehôt nikomu a nič naozaj vážne nehrozí.
Argument s Českom nie je argument
Prirodzene, po odovzdaní podpisov možno reálne očakávať, že sa už naplno rozprúdi aj verejná debata o tom, či predčasné voľby sú alebo nie sú v súlade s ústavou. V súčasnosti ide v tejto súvislosti iba o hádzanie rôznych návnad a to tak zo strany viacerých politikov, ako aj niektorých ústavných expertov. Napríklad o prirovnávanie k Česku, kde Ústavný súd v roku 2009 zrušil na návrh jedného poslanca ústavný zákon o predčasných voľbách ako aj rozhodnutie prezidenta M. Zemana o ich vyhlásení. Je to síce naozaj tak, ale rozdiel je vo veľkej maličkosti – návrh na predčasné voľby schválil tamojší parlament, teda kolegovia dotknutého poslanca, a nie voliči v referende. Výlučne z tohto hľadiska to posudzoval aj český Ústavný súd. Mimochodom, českí poslanci sa poučili a zakrátko priamo do ústavy dodali ustanovenie, podľa ktorého už sú predčasné voľby schválené v parlamente v súlade s ústavou.
Argument Českom teda nie je argumentom aj preto, lebo situácia v Česku bola a je iná ako na Slovensku. Zhrnuté do jednej všeobecnej vety: ten, kto mandát udeľuje, môže ho aj odňať za predpokladu, že sú na to vytvorené mechanizmy a určené pravidlá na ich vykonanie. Tak padla aj – hoci nielen – Radičovej vláda. A tak aj súčasný parlament bude zhruba po jednom roku udeľovať dôveru už druhej vláde.