Jozef Viktorín (REPUBLIKA): Máme byť hrdí?

Takže cena Czech & Slovak Transatlantic Award pre Naďa má byť zvýraznením jeho „úspechov a angažovanosti“? Tak to neviem či je dobrá správa pre občanov SR. Prečo? Posúďte sami: nadávky ľuďom do dezolátov a opíc; strata empatie; úplná demilitarizácia OS SR; investície do nových zbraní a techniky napriek energetickej kríze a zdražovaniu; riadenie procesov v OS SR v neprospech bezpečnosti a obranyschopnosti SR; odovzdanie ochrany vzdušného priestoru a prispenie k strate suverenity.

Treba viac? A aj za toto dostal pán minister ocenenie. Kedysi bolo zvykom, že udelenie ocenenia zo zahraničia prešlo aj vnútorným súhlasom. V tomto prípade vlády resp. aspoň premiéra. Vravím kedysi. Alebo žeby prešlo? Jeho bohorovná autonómnosť mu umožňuje rozhodovať a konať podľa vlastného uváženia a bez rešpektovania reality. Ako Naď oslabil OS SR, tak to sa zapíše do histórie bez ohľadu na to, že ide o jeho malú osobu.

Vnímam to ocenenie ako poďakovanie od USA, že sa im podarilo naplniť vlastné ciele na území SR a v stredoeurópskom priestore. Prečo si to myslím? Už iba to pravidlo, že ocenenie sa získava na GLOBSECu a Dňoch NATO je jasným potvrdením, že sa posudzoval len militarizmus a angažovanie sa vo vojenských konfliktoch, z ktorých profit má jednoznačne partner spoza mláky.

A tu nejde iba o Ukrajinu. Spojenci ocenili aj jeho nenávisť k vlastným ľuďom a presadzovanie toho, čo tu potrebovali dosiahnuť. Verím, že minister po obdržaní ceny minimálne 2 dni nespal a videl sa medzi „nesmrteľnými“. Teda tými, pre ktorých je rinčanie zbraní upevňovaním viery v seba samého.

Pán minister! Ste mimo reality a občan to vie. Bude pamätať a verte, že Vaše kroky s určitosťou nezabudne. Vtedy sa pozrite na ocenenie, aby ste pochopili prečo a kde ste urobili chybu. Alebo takto rozmýšľať neviete?