Ak by bol COVID tak smrteľný a rýchlo sa šíriaci vírus, ako je nám prezentované, tak pri tých tvrdých (pre ekonomiku určite aj devastačných), no nelogických opatreniach, ktoré boli zavedené pred uplynulým letom (v stoji musíte mať rúško – v sede nie, v kostole áno – v posilňovni nie atď.) a v súbehu s tým, ako veľké množstvo ľudí rúška, mnohokrát jednovrstvové, látkové, nosilo na ústach aj niekoľko dní či týždňov, častokrát pod nosom (alebo ako ja, na brade – fakt som cez to v prostriedkoch verejnej dopravy v lete nevedel dýchať, prepáčte), tak by sme mali mať pozitívnu, ak nie hospitalizovanú už polovicu Slovenska. Naplnil by sa scenár “odborníkov”, ktorí prognózovali stovky tisíc nakazených a tisícky ľudí na prístrojoch v júni – chvalabohu, nevyšlo.
Počas leta som pochodil akcie a udalosti, konajúce sa či už pod holým nebom alebo v rôznych interiérových priestoroch. Minimálne na jednej takejto akcii sa nachádzali (bez rúšok a dodržiavania rozostupov) vedľa seba tisícky ľudí dva dni vkuse. Taktiež som bol svedkom diskoték v uzavretých priestoroch, kde sa hodiny na seba tlačilo niekoľko desiatok, až stoviek ľudí. Ani jedno miesto konania nebolo v horizonte nasledujúcich 14 dní označené ako ohnisko nákazy smrtiaceho, všadeprítomného a ľahko sa šíriaceho koronavírusu.
A možno ho aj ľudia dostali, iba o tom nevedia. Možno som si ho svojim nezodpovedným správaním, ako by určite opísali médiá, na seba pritiahol aj ja a rozšíril ho na moju rodinu a kamarátov. Nič som si ale nevšimol, neviem o nikom, kto by bol z môjho okolia chorý, ja osobne som mal pár dní počas leta kašeľ, čo ale mohlo byť spojené aj s mojou vtedajšou brigádou v prašnom prostredí.
Čo tým chcem povedať – rozhodne vírus, nakazených (s príznakmi), ani fakt, že človek na koronu môže sa istých okolností zomrieť nepopieram. Tak, ako som bol na jar až príliš izolovaný a aj vďaka médiám a vláde som pociťoval strach, čoskoro som začal zisťovať, že celá situácia vrátane medializácie a opatrení je veľmi nafúknutá. Začalo to obmedzovaním ľudí na Veľkú noc. Na našich životoch a ekonomike situácia už v nemalej miere zanecháva obrovské škody a následky. Veľmi ma vyrušuje tá neprimeranosť a nelogickosť nariadení či sankcií. Taktiež sa mi nepáči papalášizmus tých, ktorí sa cítia ako naši vládcovia, no v skutočnosti sú volení na to, aby nám slúžili a realizovali našu vôľu.
Ale späť k veci. Určite som sa počas leta utvrdil v názore, že sa zaočkovať nedám a budem naďalej bojovať za slobodu v očkovaní pre všetkých. Takisto nikdy nebudem súhlasiť s povinnosťou nosiť rúška a s pravdepodobne neústavnými pokutami za ich nenosenie. Nariadenia však hodlám rešpektovať, no nikto mi nemôže zobrať právo na nesúhlas. Samozrejme, rešpektujem každého kto má potrebu chrániť sa v podobe rúška, izolácie či vakcíny. Podstatná je však možnosť voľby, inak nie sme slobodná spoločnosť.
Tá je opäť rozdelená. Sledujeme to okolo nás. V realite i na internete – nálepkovanie ľudí s iným názorom, nadávky či stúpajúcu agresivitu vo výmenách názorov – osobne som bol počas leta svedkom dvoch fyzických potyčiek v autobusoch kvôli téme (ne)nosenia rúšok. A s pribúdajúcimi dňami, zhoršujúcou sa ekonomikou, stúpajúcou beznádejou zo zdanlivo bezvýchodiskovej situácie sa napätie bude prehlbovať. Okrem iných, špeciálne vďaka vám, mainstreamové médiá a hysterickí politici!
Tá je opäť rozdelená. Sledujeme to okolo nás. V realite i na internete – nálepkovanie ľudí s iným názorom, nadávky či stúpajúcu agresivitu vo výmenách názorov – osobne som bol počas leta svedkom dvoch fyzických potyčiek v autobusoch kvôli téme (ne)nosenia rúšok. A s pribúdajúcimi dňami, zhoršujúcou sa ekonomikou, stúpajúcou beznádejou zo zdanlivo bezvýchodiskovej situácie sa napätie bude prehlbovať. Okrem iných, špeciálne vďaka vám, mainstreamové médiá a hysterickí politici!
Prečo kompetentní, ak vedia, že isté skupiny ľudí (starší, chronicky chorí, obézni..) majú predispozície na ťažší priebeh, prečo ich neizolujú a v rámci možnosti nechránia? Prečo obmedzujú všetkých ľudí plošne? Aby sme dali politikom na ďalšie (možno až) desiatky rokov alibi v podobe výhovorky: “Viete, chceli sme, ale nedá sa, chýbajú prostriedky kvôli koronakríze.” ? Prečo sme nepočúvali (a ani nepočúvame), v porovnateľnej miere s hlásením počtu pozitívnych prípadov, aj o potrebe starať sa o svoje telo, neboli sme nabádaní na zdravý životný štýl, čo sa pohybu, stravy, ale i mentálnej a vnútornej očisty týka?
Mohol by som sa rozpisovať a pýtať ďalej, ale toto zatiaľ stačí. Vyzerá to tak, že koniec roka 2020 sa v mojom prípade bude niesť v oveľa väčšej skepse zo stavu spoločnosti, ako to bolo na začiatku tohto roka. Lebo za toto všetko si môžeme sami. My sme tí, ktorí volia, my sme tí, ktorí sa rozhodujú či sklopiť hlavu a mlčať, alebo prejaviť nespokojnosť, respektíve nahlas spochybniť niektoré javy. Zatiaľ sme o tieto práva neprišli, ešte nám neboli odobraté, nepustili sme ich z rúk, neodovzdali kompetentným. Aj keď neviem, či to bude pravdivé tvrdenie aj zajtra….