Dnes si tu už málokto pripomenie, ale tohto roku je to presne 300 rokov, čo spisom profesora Trnavskej univerzity Michala Benčíka (Bencsik) začal cielený proces na zlomenie vôle Slovákov žiť ako samostatný, rovnoprávny európsky národ v rodine ostatných európskych národov.
Áno, bol to tento profesor s pekným slovenským menom, ktorý v svojom spise adresovanom uhorskému snemu odoprel Slovákom ako potomkom vraj porazeného Svätopluka rovnoprávnosť s maďarským národom. Vraj v dôsledku toho, že Svätopluk prehral s Maďarmi, sú Slováci odsúdení do večitého otroctva Maďarom. Čo dodať? Humanizmus ako vyšitý!
Práve týmto spisom začalo obdobie, v ktorom sa vládnuce triedy štátov, v ktorých Slováci žili, snažil viac alebo menej intenzívne zlomiť ich vôľu žiť podľa svojich pravidiel, podľa svojich predstáv, podľa svojej vôle. V tomto zápase o vôľu Slovákov žiť ako samostatný národ, žiaden prostriedok nebol zakázaný. Veď predsa Tót nem ember, Slovák nie je človek.
Kým prvých dvesto rokov sa o zlomenie vôle Slovákov žiť samostatným, svojským životom snažili zabrániť maďarské džentristické kruhy, ďalších sto rokov sa o to usilovali takmer bratsky T. G. Masaryk a jeho učeníci. Neuspeli. Slováci síce nie často brávali do rúk zbrane, ako iné národy, aby si svoju slobodu vybojovali, ale jednoducho svojou tvrdohlavosťou a neústupčivosťou si ju prosto vyvzdorovali. Nebyť tejto tvrdohlavosti, určite by nedošlo ani k Deklarácii slovenského národa 30. októbra 1918, ani k 1. januáru 1993.
Človek by si myslel, že po demokratických zmenách na prelome rokov 1989/1990 sa tlak na zlomenie vôle Slovákov zníži. Veď to tam do minulosti sa prepadli maďarizátori i čechoslovakisti, ale tlak na Slovákov, aby kapitulovali na svoju vlastnú identitu, na vlastnú predstavu o svojom živote, neustal. Práve naopak! Orwelovským tvorcom krajšej budúcnosti i Huxleyho budovateľom prekrásneho nového sveta vôľa národa žiť podľa svojich stáročiami osvedčených princípov prekáža možno viac ako všetkým utláčateľom v minulosti!
Keď sa z tohto pohľadu zadívame na aktuálne dianie v slovenskej spoločnosti, nemôžeme nepovedať, že nič nového pod slnkom. Zápas o zlomenie vôle Slovákov sami si aspoň v obmedzenej miere určovať mantinely svojej existencie pokračuje. Dnes už tých hlavných aktérov nie je tak vidieť ako kedysi maďarizátorov či čechoslovakistov.
Dnes vidíme iba zapálených bojovníkov za očistu spoločnosti, bojovníkov proti mafii a aktivistických novinárov, ktorí preplácaní svojimi zamestnávateľmi sú schopní urobiť akúkoľvek špinavosť. Pritom akú očistu spoločnosti môžu robiť ľudia, ktorí sami nie sú čistí?
Boj proti korupcii je samozrejme ušľachtilá činnosť. Nemožno však zabúdať, že korupcia tu bola, je a bude. Treba ju potláčať, ale rovnakým metrom na všetky strany. A už vôbec v boji proti nej rozvrátiť štát, jeho ústavné a právne prostredie! Toto, čo sa deje, nie je bojom proti korupcii, ani bojom proti mafii. Je to tvrdý útok proti vôli Slovákov žiť podľa vlastných predstáv. Nič iné len pokračovanie v ideách Michala Bencsika. Je len otázne, či Slováci budú vzdorovať ďalej (aspoň časť určite), alebo sa rozhodnú podriadiť a odísť do minulosti.
Všetkým aktérom dneška by som odkázal, že nie je dôležité, čo o niekom povie dnes nejaký orgán štátnej moci. Najtvrdšie súdy o dnešku vynesie história! Pred ňou sa nikto nevyhovorí!
Anton Hrnko
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/komentare/madarske-historicke-bludy-a-zapas-o-zlomenie-vole-slovakov/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia