Európska únia minulý rok pre pandémiu pozastavila svoje obvyklé výdavkové pravidlá, čo členským štátom umožnilo zvýšiť výdavky a tak aj deficit verejných financií bez hrozby sankcie.
Skupina ôsmich ministrov financií EÚ, vrátane ministra financií SR Igora Matoviča (OĽANO), sa podpísala pod dokument, v ktorom upozorňuje členské štáty, aby v prvom rade mysleli na zdravie svojich verejných financií a znižovali verejný dlh, ktorý vznikol počas koronakrízy. Akékoľvek reformy podľa nich nesmú ohroziť fiškálnu udržateľnosť ani oslabiť ciele znižovania dlhu. Na sociálnej sieti o tom informoval rezort financií.
Hoci má Slovensko najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ministerstvo financií potvrdilo svoju prioritu, ktorou ostávajú zdravé verejné financie s dôrazom na ich dlhodobú udržateľnosť, čo je nepredstaviteľné farizejstvo.
„Udržateľné verejné financie vytvárajú dôveru a fiškálny priestor pre politické priority. Rovnako sú dôležité pre riešenie budúcich kríz a zdolávaní výziev,“ píše sa v spoločnom dokumente. „Zníženie dlhu musí zostať spoločným cieľom.”
Európska únia minulý rok pre pandémiu pozastavila svoje obvyklé výdavkové pravidlá, čo členským štátom umožnilo zvýšiť výdavky a tak aj deficit verejných financií bez hrozby sankcie. Osem ministrov v dokumente naznačuje, že sú ochotní podporiť opätovné uplatňovanie fiškálnych pravidiel, a to pravdepodobne na začiatku roka 2023. Dokument podporili ministri financií Česka, Dánska, Fínska, Holandska, Lotyšska, Rakúska, Slovenska a Švédska.
Slovensko vlani hospodárilo s deficitom 6,16 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhadla vplyv samotnej pandémie na deficit verejnej správy v minulom roku vo výške 3,9 % HDP. V tomto roku vláda ráta s deficitom vo výške 9,472 miliardy eur, čo je takmer desať percent HDP. RRZ odhaduje deficit na 6,911 miliardy eur alebo 7,12 % HDP. To je o 4,12 % HDP viac ako povoľovali pred pandémiou platné kritériá EÚ.
Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých krajín v EÚ
Konštatuje to Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ju predložila k 31. 8. 2021 do Národnej rady SR ako jej to ukladá zákon.
Ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého rizika a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Samotná kríza ho ešte viac zhoršila. V súčasnosti dosahuje Slovensko najhoršiu udržateľnosť verejných financií v rámci EÚ.
Dosiahnutie najhoršej dlhodobej udržateľnosti verejných financií od nadobudnutia Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte pred vypuknutím krízy začiatkom roku 2020, ako aj problémy s financovaním štátu počas krízy, naplno dokumentujú čiastočnú nefunkčnosť aktuálneho znenia Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V apríli 2021 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % HDP. V porovnaní s rokom 2019 tak dlh stúpol o 12,4 p.b. a prekročil najvyššie sankčné pásmo ústavného limitu na dlh. V súčasnosti platné znenie Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v takejto situácii okrem iného nariaďuje vláde predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu. Tento návrh opatrení zatiaľ nebol predložený.
-red3-