Herec, dlhoročný člen Slovenského národného divadla (SND), spevák a tanečník Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v dedine Nedeca, ktorá chvíľu patrila Slovensku a Michalov otec v nej pôsobil ako učiteľ. Potom, ako dedina pripadla naspäť Poľsku, presťahovala sa rodina Dočolomanských do Svätého Jura. Michalov otec vykonával okrem učiteľského povolania aj funkciu vedúceho v miestnom ochotníckom divadle. Práve v ochotníckom súbore v Svätom Jure sa Michal Dočolomanský, ešte ako chlapča, prvýkrát zoznámil s javiskom.
„Mal som trinásť, keď ma prehovoril miestny režisér, aby som hral v rozprávke. Prijal som, ale bolo to pre mňa veľké utrpenie. Postupom času mi to však zachutilo. Viete, ten potlesk publika na konci, to je balzam na dušu! Každý herec je exhibicionista a ja nie som výnimka,“ cituje Dočolomanského Marie Formáčková vo svojej knihe Nenapodobiteľný Michal Dočolomanský.
Budúca legenda slovenského umenia a kultúry sa išla učiť do Čiech za automechanika. O tomto období sa Dočolomanský vyjadroval ako o škole života, vďaka ktorej sa naučil disciplíne a vyznal sa v autách. Jeho motiváciou bola finančná pomoc rodine, keďže jeho mama ovdovela a mal ešte štyroch mladších súrodencov. Z lásky Michala Dočolomanského k divadlu medzičasom neubudlo. Po roku práce s autami sa zúčastnil konkurzu na nové talenty, ktorý vypísala Divadelná fakulta. Priaznivou okolnosťou bolo, že sa mohli prihlásiť aj uchádzači bez maturity.
Obrovský talent v ňom spozoroval profesor Zachar. Michalovi bola udelená výnimka a začal študovať na VŠMU aj bez maturity. Počas štúdia začal vystupovať na pódiu Slovenského národného divadla (SND). V roku 1964 štúdium dokončil a v tom istom roku sa stal členom Činohry SND. „Každý mladý adept herectva túži raz zakotviť v národnom divadle. Aj ja som sníval. Sníval som, že sa stanem veľkým hercom národného divadla. Akonáhle som vstúpil na javisko, kolená sa mi roztriasli. Ja som nevedel čo s rukami, ja som nevedel chodiť po javisku. V hrdle som mal kŕč, ja som nevedel hovoriť. Okolo mňa už neboli kamaráti zo školy, ale páni herci z národného divadla. Moji profesori, na ktorých som sa skoro denne chodieval dívať z hľadiska a učil som sa od nich hereckému umeniu. Mal som taký stiesňujúci pocit. Hlavne to bol pocit z tej obrovskej zodpovednosti a hlavne pojem národné divadlo. Tiež tu išlo o moju existenciu – či sa uplatním alebo sa neuplatním. Jedným slovom mal som taký strach, že som chcel zutekať. Chcel som začať niekde v krajovom divadle a potom snáď ako hotový alebo ostrieľaný herec sa vrátiť, odhovoril ma od toho Pišta Kvietik.“ rozhovoril sa Dočolomanský. Ďalej pokračoval: „Potom prišla druhá rola, tretia a ja som sa cíti celkom fajn, začal som strácať tie prvé pocity. Suverénny nie som ani dnes, ale strach sa minul. Ja som začal mať z roboty dobrý pocit a to je to najdôležitejšie,“ o ďalších štyroch rokoch po skončení školy hovoril ako o najťažších: „rok pred začiatkom vojenčiny so mnou UŽ nikto nepočítal a rok po skončení vojenčiny so mnou EŠTE nikto nepočítal, našťastie som slúžil v Pezinku a mohol som chodiť dohrávať starý repertoár,“
V SND prežil štyridsaťštyri rokov. Bol jedným z najvyťaženejších slovenských hercov. Okrem mnohých divadelných úloh hral vo vyše štyridsiatich filmoch a televíznych seriáloch. Ako výrazný dynamický herec prejavil všestranný talent pri uvádzaní vážnych charakterových rolí i portrétov komických typov. V archíve Slovenskej televízie môžeme nájsť viac ako 1400 titulov relácií, v ktorých účinkoval.
Dočolomanský bol žiadaný ako herec, spevák, moderátor či zabávač. Svojim hereckým umením sa zapísal do sŕdc i pamäte národa. Vytvoril viac ako stovku divadelných a filmových postáv doma i v Česku. Vďaka jeho prispeniu sa z niektorých filmov stali kultové. Stratená dolina, Tisícročná včela, Adéla ještě nevečeřela či muzikál Na skle maľované – ten bol na vrchole viac ako dvadsaťpäť rokov.
S manželkou Martou mali dve deti – dcéru Martu a syna Michala. Manželstvo im vydržalo 20 rokov. Po rozvode žil s priateľom. Bulvárne médiá a lovci senzácií sa do neho po odhalení orientácie zahryzli a riešili ju aj po hercovej smrti. V mladom veku sa Dočolomanský aktívne venoval gymnastike, automobilovým pretekom i bezmotorovému lietaniu.
V roku 1982 dostal Michal Dočolomanský titul zaslúžilý umelec a v roku 1984 sa stal držiteľom ceny Zlatý krokodíl. V januári 2004 Michalovi Dočolomanskému udelili cenu v kategórii herec v diváckej ankete Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) za rok 2003. Prezident SR Ivan Gašparovič udelil 1. septembra 2007 Michalovi Dočolomanskému Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj kultúry a divadelného umenia a v tom istom roku mu udelili cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.
Michal Dočolomanský zomrel 26. augusta 2008 v Bratislave vo veku 66 rokov na rakovinu pľúc, k čomu mohol prispieť aj fakt, že od dvanástich rokov bol tuhým fajčiarom. Raz sa v rozhovore pre TV Markíza vyjadril, že sa smrti nebojí, že ju vníma ako istú formu vykúpenia a človek má žiť tak, aby si smrť zaslúžil. Za jediné tri konštantné fakty v živote podľa vlastných slov považoval zrod, lásku a smrť.
V jeho rodnej poľskej Niedzici mu 10. júla 2010 slávnostne odhalili pamätnú tabuľu.
Zbohom buď, lipová lyžka
žitia môjho verná družka
na zbojníckom poli
Zbohom buď, kotlík medený
nad pahrebou vyúdený
zbohom hrudka soli
(Michal Dočolomanský – Zbohom buď, lipová lyžka)
https://www.youtube.com/watch?v=rJuy3LBQNLo
Zdroje:
Spomienka namaľovaná na skle. [online]. In: snn.sk. [cit: 2020-12-12]. Dostupné na: https://snn.sk/news/spomienka-namalovana-na-skle/.
SMUTNÉ VÝROČIE: Od smrti herca M. Dočolomanského ubehlo dnes 10 rokov. [online]. In: teraz.sk. [cit: 2020-12-12]. Dostupné na: https://www.teraz.sk/import/divadlo-michal-docolomansky-bol-herco/344861-clanok.html.
Michal Dočolomanský hovorí o smrti. [online]. In: youtube.com. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=W4Ce7EShmyM.
Michal Dočolomanský o svojich začiatkoch (1970). [online]. In: youtube.com. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=woWs2i00Z2w.
Zdroje obrázkov:
Titulná fotografia – https://slovenka.zenskyweb.sk/sites/default/files/content-files/2018/article/41202/docko001.jpg
1 – https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/35/3535724/3535724_300x200.jpeg?rev=2
2 – https://img.topky.sk/big/2613205.jpg/michal-docolomansky-foto-tasr-.jpg
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
