Pri brehoch Talianska sú ďalšie člny s migrantmi. Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová v pondelok vyzvala členské štáty EÚ, aby preukázali solidaritu s Talianskom po tom, čo k jeho brehom cez víkend dorazilo na člnoch viac ako 1400 nelegálnych migrantov. Informovala o tom agentúra AFP
Vyzývam ďalšie členské štáty, aby podporili premiestnenie migrantov, z ktorých mnohí pravdepodobne požiadajú o azyl
uviedla Johanssonová na mediálnej konferencii po boku vysokého komisára OSN pre utečencov Filippa Grandiho akoby nebolo jasné, že všetci o azyl požiadajú, inak by predsa neplávali na gumených člnoch do Európy a nezaplatili by vysoké čiastky pašeráckej mafii.
„Viem, že je to v tejto pandemickej dobe ťažšie, ale myslím si, že je možné to zvládnuť, a teraz je čas preukázať solidaritu s Talianskom a pomôcť v tejto situácii,“ uviedla.
Migranti na palube približne 15 člnov priplávali na taliansky ostrov Lampedusa.
Johanssonová v pondelok telefonicky hovorila s talianskou ministerkou vnútra Lucianou Lamorgeseovou a uviedla, že jej úrad je v kontakte s ďalšími krajinami EÚ a žiada ich, aby migrantov prijali.
Brusel opäť tlačí na pakt o migrácii a azyle
Johanssonová a Grandi uviedli, že táto situácia ukázala potrebu prijatia nového paktu o migrácii a azyle, ktorý Európska komisia predstavila pred siedmimi mesiacmi. „Potrebujeme tiež dočasné opatrenie na riešenie situácie pred prijatím paktu,“ povedala eurokomisárka.
Grandi dodal, že pokiaľ ide o migrantov, ktorí cez víkend dorazili do Talianska, „hovoríme o zvládnuteľných počtoch“, ktoré sa majú prerozdeliť medzi členské krajiny Únie.
Lamorgeseová vysvetlila, že bezprostredným cieľom Talianska, do definície Paktu o prisťahovalectve a azyle je do leta aktivovať dočasný mechanizmus solidarity medzi európskymi štátmi, ktoré sú ochotné presídliť osoby zachránené na mori.
Redakčná analýza javu
Francúzska konzervatívna kandidátka na prezidentku Marie LePenová označila nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý v septembri 2020 predložila Európska komisia v navrhovanej podobe za „samovraždu Európy“ či „pakt s diablom“.
Aj tento dokument, nahrádzajúci pôvodný Dublinský systém (Dublin 4), stanovujúci celkovú zodpovednosť členských štátov EÚ za prijímanie a návrat migrantov prichádzajúcich do jednej z krajín únie, sa tvoril poza chrbát európskej verejnosti za zatvorenými dverami elít. Pod zámienkou „solidarity“ a ochrany ľudských práv sa vnucuje ďalší prienik mimoeurópskeho obyvateľstva s odlišnou a v praxi nekompatibilnou kultúrou do Európy, vytvárajúcou no go zóny aj tzv.komunitarizmus s vlastnými pravidlami, vrátane právnych noriem.
Pašeráci na tejto dodávke migrantov zarobili asi 8 a pol milióna eur. Náklady na gumené člny a červené záchranné vesty ich pritom vyjdú len asi na 100 tisíc eur.
Luciana Lamorgese, talianska ministerka vnútra sa ešte 19. apríla stretla so šéfom líbyjskej prezidentskej rady Mohammedom Menfim. Okrem iného opätovne potvrdili memorandum o spolupráci proti nelegálnej migrácii. Išlo len o formálny slovný akt na upokojenie domácej verejnosti, pretože v praxi to vyzerá úplne inak.
Štekot mimovládok
Za povšimnutie stojí okamžité angažovanie sa tzv. ľudskoprávnych mimovládnych organizácií. Hneď sa hlasno ozvala Amnesty Italy, ktorá dohodu neomarxistickou metódou označila za „štyri roky spoluviny na zločinoch proti medzinárodnému právu“.
Takto sa vytvára mechanizmus na zastrašovanie národných politikov ako je napr. Matteo Salvini. Súčasne sa z nelegálnej migrácie, za ktorou stojí aj organizovaný zločin a pašerácky biznis, stáva legitímny objekt ľudských práv. Ľudskoprávna agenda, ktorej sa zmocnili aktivisti tretieho sektora a ideológia neomarxizmu aj s jeho odnožou multikulturalizmu de fakto neutralizuje všetky snahy o vyriešenie ekonomicko-sociálnej situácie priamo na mieste, v afrických štátoch.
Talianska odnož tejto mimovládnej organizácie kritizovala aj finančnú pomoc Talianska líbyjskej vláde a fakt, že časť z pomoci išla na líbyjskú pobrežnú stráž. EÚ sa formálne tvári, že posilňuje ochranu vonkajších hraníc aj spoluprácou s pobrežnými severoafrickými štátmi, no na druhej strane robí všetko pre legitimizovanie migrácie.
Alchymistický kameň neomarxistov: ľudskoprávna agenda
Stredovekí alchymisti hľadali kameň mudrcov, ktorým by premieňali akýkoľvek kov na zlato. Súčasní liberálni ideologickí alchymisti už majú takýto „kameň mudrcov“, ktorým nelegálnu migráciu premieňajú na migráciu legálnu, riadenú a organizovanú.
Aj za súčinnosti mimovládneho sektora, ktorého „záchranárske“ lode naložením ľudského „tovaru“ pašerákov na mori ako prepravné taxíky hatia akúkoľvek snahu o ochranu schengenských hraníc EÚ pred nelegálnou migráciou. Toto slovné spojenie vyhlásením migrácie za ľudské právo sa stalo v podstate archaickým a bezobsažným. Angažovaný tretí sektor liberálnych a slniečkárskych fanatikov atakuje ľudskoprávnou agendou akúkoľvek ochranu hraníc a územia nárazníkových členských krajín únie.
Z nelegálnych migrantov sa týmto procesom stávajú „rukojemníci“, dokonca „uväznení“ na prepravných lodných taxíkoch mimovládnych organizácií nenávidiacich európsku kultúru, vyhlasujúc, že ľudské práva týchto nelegálnych migrantov vraj boli porušené.
Keď je čierne biele a naopak
Je to diabolský kruh roztáčaný dogmami európsku identitu rozvracajúcich ideológií. Túto agendu si osvojili za svoju už oficiálne najmä európske inštitúcie a cez rôzne dohody ju vnucujú alebo podmieňujú finančnými tokmi národným vládam. V prípade vzpierania sa a obhajoby národno-štátnych záujmov ako to robí napríklad Orbán v Maďarsku, aktivuje sa proces trestov.
Podľa Amnesty Italy bolo od podpísania memoranda za približne štyri roky odhadom týmto spôsobom späť do Líbye „vytlačených“ (rozumej: legitímne zadržaných pobrežnou strážou Líbye) 50 000 migrantov. Len v roku 2020 takmer 12 000 z nich. Toto číslo je pritom malým zlomkom z toho, čo sa do Európy nakoniec preplaví.
Humanitárne koridory
Lamorgeseová sa stretla aj s líbyjským premiérom Abdúlom Hamídom Debeibom. Podľa nemeckej katolíckej tlačovej agentúry KNA obaja predstavitelia hovorili o zavedení ďalších humanitárnych koridorov, čím by sa vytvorili legálnejšie a bezpečnejšie cesty pre utečencov do Talianska a Európy.
Takže „humánne koridory“ sú ďalším neutralizérom akejkoľvek ochrany schengenských hraníc EÚ. Je to logické. Jednou z hlavných politík od prijatia tzv. Barcelonského procesu v roku 1995 s plánom otvoriť dvere asi 80 až 100 miliónom migrantov z Afriky a Blízkeho Východu je organizovanie tohto politického cieľa bruselských liberálno-globalistických elít.
Aj na tomto prípade sme videli ako v praxi funguje politicko-ideologická alchymistická zmena z nelegálnej migrácie na organizovaný, riadený a chránený proces masového presunu cudzieho obyvateľstva do Európy. Naivní Európania sú potom mainstreamovými médiami, politikmi a domácimi mimovládnymi aktivistami citovo aj kultúrne vydieraní potrebou solidarity a pomoci, hoci väčšina migrantov len hľadá lepší a pohodlnejší život, než by mala vo svojej materskej krajine.
Slovensko zatiaľ odmieta systém prerozdeľovania migrantov a snaží sa participovať inými formami, vrátane finančnej a humanitárnej pomoci. Dokedy ale budú štáty V4 odolávať tlakom silnejších štátov je otázne.
-RED1-