Značnú časť občanov Slovenska, ktoré patrí medzi menšie členské štáty Európskej únie (EÚ), zaujíma, do akej miery EÚ uplatňuje svoju hodnotu rozmanitosti a demokracie, a do akej miery rešpektuje aj hlas a záujmy menších členov únie. Chlieb o nerovnakej kôrke príjmov a cien sa láme aktuálne na šialených cenách energií.
V tejto súvislosti sme preto položili otázky poslancovi Európskeho parlamentu (EP) za Slovenskú republiku Milanovi Uhríkovi (37), ktorý pôsobí v EP ako nezaradený poslanec.
■ Ste mladý človek (37), vidieť vás často nielen v Bruseli či v Štrasburgu, ale aj na Slovensku, či na občianskych protestoch v Bratislave. Ste ako sa hovorí neustále vo švungu. Ako sa vám darí zvládať toto tempo a zladiť rodinný život s hektickým pôsobením poslanca EP, ktoré je spojené s toľkými aktivitami a cestovaním? Odkiaľ alebo z čoho čerpáte energiu?
Moja práca ma baví, politiku robím z presvedčenia a za svojimi názormi si stojím bez ohľadu na tlaky zvonka. Zdrojom mojej motivácie je vízia, že Slovensko a Európu je možné zachrániť a postaviť na nohy tak, aby bola raz silná, spravodlivá, bezpečná a prosperujúca. Kto sa vzdá svojich ideálov, vzdáva sa aj svojho cieľa a svojej motivácie. To si nemôžeme dovoliť.
■ Sme na začiatku roka 2022. Aké máte očakávania v tomto roku vy osobne, pokiaľ ide o tzv. európske a národné (konzervatívne) témy a vývoj európskej civilizácie z pohľadu názorových stretov?
Očakávam, že počas posledných dvoch rokov lockdownov, covidizmu a obmedzovania základných práv sa mnohým občanom otvorili oči. Vidia, že pseudoliberáli, progresívci a ďalší komedianti (nielen u nás, ale aj v Európe) nedokážu normálne a demokraticky vládnuť. Dokážu len zapchávať ústa, prenasledovať názorovú opozíciu, presadzovať povinnú vakcináciu, zatvárať ľudí doma, prikazovať a zakazovať. Verím, že si to občania dobre zapamätajú, a že o to viac si budú vážiť politické strany, ktoré im garantujú slobodu a normálny život.
■ Myslíte si, že sa po voľbách v Nemecku môže konfrontácia liberálno-progresívnych a konzervatívnych hodnôt na pôde Európskeho parlamentu a v Európskej komisii ešte viac vyostriť?
Tento typ konfrontácie prebieha bez ohľadu na voľby v členských štátoch. V rámci Európskej únie a komisie sú totálne vládnucou silou liberálni progresívci. Stačí im byť pri kormidle a presadzovať nové pravidlá na zapchávanie úst vlastencom a konzervatívcom. Je to podobné akoby váš futbalový tím mal zviazané nohy a súper mohol dávať góly aj z ofsajdu. Páčil by sa divákom taký zápas? Diváci sú v tomto prípade voliči, ktorí takéto pravidlá hry umožňujú tým, že v parlamentných voľbách volia liberálov alebo neúčasťou najmä v eurovoľbách prenechávajú iniciatívu progresívcom, ktorí chcú do Európy dovážať migrantov.
■ Čo negatívne voči národným záujmom jednotlivých štátov Európy by mohol priniesť tento rok z centra európskej politiky?
Na stole je nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý počíta s rýchlou azylovou procedúrou, novými a legalizovanými prístupovými cestami pre migrantov, príchodom ich početných rodín a zvýšením prijímacích kapacít v členských krajinách. Okrem migrantov si chce Európska komisia vziať od štátov aj kompetencie v rámci zdravotníctva. Ide o vytvorenie tzv. „zdravotnej únie“, vďaka ktorej možno budú môcť prikázať povinnú vakcináciu. Takisto chcú európsku armádu, údajne na zníženie amerického vplyvu v Európe. Vcelku smiešna predstava, keď mnohí byrokrati dodnes visia na washingtonských šnúrkach. Myšlienka európskej armády má síce istú racionalitu, ale v skutočnosti by neznamenala ani odchod americkej armády z Európy, ani zníženie amerického vplyvu a ani autonómnu silu, o ktorej by rozhodovali všetky štáty EÚ. Bol by to zrejme len nástroj v rukách silnejších štátov na presadzovanie ich vplyvu napríklad v Afrike, Ázii alebo na Blízkom východe, prípadne na „ochranu demokracie“ v menších európskych štátoch, ktoré by odmietali poslušnosť. Nič z toho nemá pre Slovensko význam.
■ Aktuálne nielen vidíme, ale väčšina obyvateľov jednotlivých štátov aj cíti, negatívne dopady liberalizácie trhu s energiami na rekordné ceny energií a roztočenie inflačnej špirály. Myslíte si, že EÚ dokáže ponúknuť členským štátom v tomto roku nejakú optimistickejšiu víziu, reálnejší prístup k politikám, bez chaosu a dopadov, ako sme to videli pri pandémii?
Tento scenár nepredpokladám. Ak ide o rekordné ceny energií, tak eurobyrokrati, nimi platení analytici a novinári kričia „lebo Rusko“. Ide o snahu o hospodárske odtrhnutie Ruska od Európy, na čom lokaji poslušne pracujú. „Lebo Rusko“ hovoria napriek tomu, že skutočným dôvodom boli prehnané opatrenia, samovražedná „zelená“ politika EÚ, a potom niekde ďalej sú aj ruské ťahy, ktorými odpovedajú na sankcie. Byrokrati nebudú infláciu pripisovať vlastnej neschopnosti a možno ju dokonca zvalia na tzv. neviditeľnú ruku trhu. Optimistickejšia vízia príde vtedy, ak v prvom rade budeme k sebe úprimní, začneme hodnotiť nie snové predstavy, ale reálny stav, zhodneme sa na určitom pláne a začne sa pracovať v prospech pracujúcich ľudí, ktorí tvoria hodnoty.
■ Čo si v tejto súvislosti myslíte o ekonomických sankciách voči Ruskej federácii, keďže Slovensko je od dovozu ruského plynu a palivových článkov do dvoch slovenských JE takmer úplne závislé?
Tvrdím to od začiatku a tvrdím to stále. Ekonomické sankcie nemali a nemajú zmysel. Zahraničná politika si vyžaduje štyri nohy, štyri opory, štyri svetové strany. Preto pri racionálnom pohľade na geopolitiku Slovenskej republiky vnímam potrebu regionálnej, európskej spolupráce národných štátov a nevyhnutnosť dobrých vzťahov s východom, ktorý nám dlhodobo zaručuje stabilné dodávky energií, potrebné pre občanov aj priemysel. Súčasná vláda nezodpovednou politikou túto stabilitu a dobré vzťahy priamo ohrozuje.
■ Podľa vás spoločná energetická politika externých zdrojov a diverzifikácia Slovensku pomáha alebo ho poškodzuje?
Energetická politika musí byť zameraná na najvyššiu možnú mieru dosiahnuteľnej sebestačnosti. Nie každá krajina má bohaté zásoby nerastných surovín, preto sa v našom prípade dá ísť cestou jadrovej energetiky. Samozrejme, obnoviteľné zdroje energie sú tiež vítané ako súčasť energetického mixu a môžu poslúžiť pre manažment rizík. Ak hovoríme o nutnosti externých dodávok, všetko závisí od spoľahlivosti partnerov. Cesta diverzifikácie má svoju logiku a v prípade potreby je použiteľná.
■ Dosiahlo by podľa Vás Slovensko pre svojich obyvateľov viac (a lepšie ceny), keby postupovalo individuálne a bez spoločnej geopolitiky a postupu voči Rusku a uprednostnilo by dlhodobejšie kontrakty ako napríklad Maďarsko?
Jednoznačne áno. Videli sme v priamom prenose ako Orbán promptne zareagoval, rokoval a dosiahol pre svojich občanov stabilné dodávky a dobré ceny. Čo viac si môžu želať? Slovenská diplomacia je dlhodobo nesuverénna a riadi sa výhradne americkými a bruselskými inštrukciami. Následky dnes cíti slovenský občan na každom šeku, na každom výdavku.
■ Austrálsky minister Keith Pitt urobil v januári radostné vyhlásenie: jeho krajina je pripravená pomôcť Európe so skvapalneným zemným plynom (LNG), ak by Rusko začalo obmedzovať dodávky do Európy. Máme tu americko-ruskú vojnu proti Nord Stream 2 s tichým prizeraním Nemecka, so sankciami na jednej strane a ponuku od „protinožcov“ dovážať z opačného konca sveta skvapalnený austrálsky plyn. Čo si myslíte o týchto energeticko-ekonomických kotrmelcoch únie?
Je to ďalší dôkaz jednostrannosti, politickej slepoty a nerozumu. Európa takto vchádza do slepej uličky a napriek tomu, že ju na začiatku upozorňuje dopravná značka, potrebuje zájsť až nakoniec a zistiť, že cesta nikam nevedie.
■ Keď sme pri hlavnej téme energií, Slovensko by malo byť so svojim podielom výroby elektriny z jadra pozične na strane Francúzska, ktoré vedie túto strategickú vojnu so stále zelenším Nemeckom, ktoré si ale buduje vlastné alternatívne toky ako napr. Nord Stream 2. Ktorá koncepcia energetickej budúcnosti Európy podľa vás zvíťazí – francúzsky, racionálny a pre Slovensko vhodnejší model alebo nemecký, ideologický model?
Verím, že Slovenská republika bude čoskoro mať natoľko suverénnu vládu, že si bude vedieť povedať sama, čo chce a ako si predstavuje svoju budúcnosť, vrátane energetiky. Všetci dobre vieme, že na súčasnom „zelenom“ fanatizme Európskej komisie a progresívcov nie je nič ekologické. Je to zničenie a zníženie životného štandardu tak, ako ho poznáme dnes. Slovensko musí byť schopné artikulovať záujem vlastných ľudí a medzi tieto záujmy patria aj stabilné dodávky energie nutné pre bežnú životnú spotrebu.
■ Ak by si predsa len Nemci presadili svoje, čo by to pre Slovensko z hľadiska energetickej bezpečnosti, sebestačnosti, ale aj cien znamenalo?
Čo to robí s cenami, vidíme už dnes. Čo to bude znamenať pre budúcnosť? Obmedzené dodávky elektrickej energie? Ktovie. Už dnes existujú štúdie, ktoré rozpočítavajú emisie na jedného človeka a čo bude môcť cez deň robiť, koľko pracovať na počítači, koľko cestovať autobusom, koľko a čoho zjesť, aby dosiahol pre Brusel „prijateľnú úroveň emisií.“ Možno nám elity pripravujú prídelový systém aj v tejto oblasti. Mnohí vedci, ktorí nie sú lobisti solárnych barónov a korporácií tlačiacich Green Deal, predpovedajú aké následky to bude mať. Ale to ekofanatici zistia asi až vtedy, keď im vypne prúd, wifina, počítač, kľakne im elektrokolobežka a mašina na sójové latéčko. A keď nebudú mať svoju virtuálnu realitu, zrúti sa im svet. Niektorí to k prebudeniu potrebujú.
■ Považujete za normálne a pre domácnosti finančne únosné, aby Slovensko, ktoré má druhú najhustejšiu sieť plynofikácie, do ktorej investovalo nemálo zdrojov, nahradilo uhlie a drevo v domácnostiach a prechádzalo z plynu na elektrinu? Môžu byť za tým aj iné dôvody ako len ekologické?
Hľadajte za tým hlavne biznis na pozadí globalistických štruktúr. Žiadny altruizmus ani záchrana planéty. Ako obvykle, vyrobia hystériu a hneď prichádzajú so zázračným riešením. Akým? Štátom, a teda občanom, naložia na chrbát ďalšie dane a kšeft sa prihrá spriazneným korporáciám, ktoré už „náhodou“ majú pripravené technológie, ktoré nás majú spasiť. Že sú neefektívne? Že bude elektrickej energie málo? Že sa budú musieť uskromňovať znovu ľudia a nie byrokrati? Tí už vtedy budú „zahojení“ a za horami. Nie je to však prvýkrát, kedy sa ukazuje pokrytectvo úradníkov, u ktorých si podávajú kľučky lobisti a záujmové skupiny. Áno, chráňme si našu krásnu prírodu. Ale reálne, nie virtuálne.
■ Poďme teda do reality. Bude podľa vás vôbec dostatok elektriny, ak súbežne má EÚ odvážne plány na prechod na elektromobilitu a výroba elektriny v EÚ má skôr klesajúci ako stúpajúci objem? Aký je váš osobný postoj k týmto extrémne zeleným a „pokrokovým“ témam a víziám?
Ruka v ruke ide viacero procesov. Transformácia domácej výroby elektrickej energie, podlamovanie jej základov novými technológiami, ktoré nie sú natoľko efektívne alebo konštantné. A navyše tu máme snahy o pretrhnutie väzieb s východnými partnermi, ktorí nám dlhodobo predávajú energiu, ale aj materiál do jadrových elektrární. Podľa expertov môže Slovensko na toto doplatiť najviac.
■ V tejto súvislosti je podľa vás voči štátom východného bloku spravodlivé, aby sme pri východoeurópskych platoch platili na spoločnom európskom trhu (burze) trhové, teda západoeurópske ceny za energie?
Nie je to spravodlivé, ale je to bežná prax. Bruselskí byrokrati mnohokrát pohŕdavo nahliadajú na strednú a východnú Európu ako na lacnú pracovnú silu a zaostalú dolinu. Pohŕdajú Maďarmi, lebo chránia svoje deti pred pedofilmi a LGBT propagandou na školách, pohŕdajú Poliakmi kvôli ich kresťanskej viere a pohŕdajú Slovákmi, pretože chceme mať dobré vzťahy so západom i východom. Budú sa samozrejme tváriť aké rovnaké príležitosti máme a sedíme pri jednom stole. Len niektorí pri stole sú rovnejší ako tí ostatní.
■ Nie je to dôkaz, že európske elity mysleli pri nastavovaní týchto liberalizujúcich energetických balíčkov a politikách viac na biznis vo svojich (prevažne západných) štátoch ako na ľudí a domácnosti?
Samozrejme. Vidím to aj na príklade podpory domácich poľnohospodárov a rozdieloch medzi podporou tých slovenských a napríklad francúzskych. Silné štáty a ich veľké korporácie si vždy dokážu vydobyť lepšie podmienky, viac peňazí, viac úľav. Rovnako to je pri energetických politikách. Už roky si veľké korporácie pripravujú nový biznis, projekty, lobujú a transformujú už etablované firmy na „zelenú vlnu“, aby ukázali, že sú pripravení a aby na tom získali čo najviac. O ten zisk sa iste podelia s tými, ktorí im ho pomohli dosiahnuť. A počuli ste niekde v tejto téme o Slovensku a Slovákoch? Hovorí sa o transformácii hornej Nitry, ale okrem pár dobrých vecí (ako zatepľovanie budov a čistenie riečnych korýt) veľká väčšina peňazí poputuje na nezmysly a skončí to vo vačkoch progresívcov. Preto sa na ten balík dotácií trasú najviac.
■ Malo by podľa vás Slovensko nasledovať prístup Srbska alebo Maďarska, ktoré dokážu zabezpečiť pre svoje krajiny a obyvateľov podstatne lacnejší a teda výhodnejší plyn z Ruska priamym rokovaním s vedením RF v Moskve, alebo držať basu so západnými krajinami a doma mrznúť za nekresťanské ceny plynu?
Slovenská republika by sa mala inšpirovať zahranično-politickým prístupom tých štátov, ktoré dokážu využívať momentum a okná príležitostí prichádzajúce v istom čase. Nepozerať sa stále len na to, čo kto povie a ako nepekne sa na nás bude pozerať. To nám môže byť viac-menej ukradnuté, pretože to občanom priamo nepomáha. Komunikujme s tými, ktorí sú s nami schopní komunikovať ako rovnocenní partneri, rozprávať sa priateľsky a prehlbovať obojstranne prospešné väzby.
■ V súvislosti s ukrajinským konfliktom, keď Ruská federácia uskutočnila „špeciálnu operáciu“ na Donbase, EÚ prijíma tvrdé sankčné opatrenia. Ako podľa vás nielen vojenský konflikt, ale aj diplomatická a ekonomická reakcia EÚ a USA ovplyvnia energetickú bezpečnosť Slovenska a najmä ceny energií, ktoré sú už teraz na maximách únosnosti pre väčšinu domácností?
Môžeme len veriť, že nás ovplyvní čo najmenej. Celý konflikt možno vnímať ako zápas mocností o vplyv a spôsobom, aký načrtol už pred rokmi americký geopolitický pozorovateľ George Friedman. Povedal, že Spojeným štátom nevyhovuje, aby sa spojil nemecký ekonomický potenciál s ruskou silou a zrejme o to tu ide. Zrušiť Nord Stream 2, odpojiť európske štáty od vzťahov s východom a vytvoriť akýsi val proti Rusku, podobný projektu Trojmoria. Trojmorie je pre vplyv Spojených štátov v Európe veľmi výhodný projekt. Takisto to všetko hovorím ako človek, ktorý nehodnotí Nord Stream 2 úplne pozitívne, pretože pre Slovensko nemá veľký zmysel. Ale zdá sa, že tendencia je očividná. Či sa chceme nechať do tej paniky a atmosféry nenávisti zatiahnuť? My hovoríme jasné nie, ale treba sa vysporiadať s faktom, že na Slovensku momentálne vládne extrémne proamerická a probruselská vláda, ktorá svoje zadanie plní dokonale. Preto pomôže iba zmena, aby sme mohli znovu normálne žiť.
Ďakujeme za rozhovor. Odpovedal: Ing. Milan Uhrík, PhD., nezaradený poslanec Európskeho parlamentu
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
Vizitka: Kto je Milan Uhrík (1984)
Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave s nulovým h-indexom. Publikoval viac ako tri (Scopus) vedeckých a odborných publikácií. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa bojovým športom.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
-red1-