24.3.2023 (SITA.sk) – Pietna spomienka pri pamätnej tabuli na popradskej železničnej stanici v piatok uzavrela sériu podujatí venovaných prvému transportu židovských žien a dievčat do tábora Osvienčim v okupovanom Poľsku. Práve odtiaľ totiž 25. marca pred 81 rokmi vyrazili vagóny s prvou takmer tisíckou deportovaných.
Podľa vedúceho Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka týmto transportom sa začalo na území Slovenska riešenie židovskej otázky. V prvej vlne deportácií bolo zo Slovenska vypravených celkovo 57 transportov a v nich takmer 58-tisíc Židov. Prežilo z nich len niekoľko sto.
Obete si pripomínajú už desaťročia
V prvom transporte bolo 999 žien a s najväčšou pravdepodobnosťou aj jeden lekár. Dlho bola považovaná za poslednú žijúcu z tohto transportu Laura Špániková, rodená Richterová, ktorá mala v čase deportácie 19 rokov, a zomrela vlani vo veku takmer 100 rokov.
„Podarilo sa mi zistiť, že ešte žijú dve dámy. Jednu som dokonca navštívil, žije v Spojených štátoch amerických, druhá žije v Austrálii. Žiaľ, s oboma je už veľmi ťažká komunikácia, vlastne s jednou prakticky nemožná,” povedal pre médiá Korčok.
Obete prvého transportu z 25. marca 1942 si na stanici v Poprade pripomínajú už niekoľko desaťročí. „Je to mementom, aby sme pamätali na to, čo sa stalo a v budúcnosti veľmi citlivo a senzitívne reagovali len pri náznakoch niečoho podobného. Lebo ani vtedy nebol na začiatku transport, ten bol len vyvrcholením niečoho. Všetko sa to začalo slovami, nadávkami a fyzickými útokmi a potom legislatívou, na základe ktorej sa na tomto zločine podieľala aj vtedajšia vláda,: skonštatoval Korčok.
Klára o koncentračnom tábore nerozprávala
Každoročne prichádza na popradskú stanicu aj Peter Chudý z Prešova. Ide o potomka 16-ročnej Kláry Lustbaderovej, prezývanej Babi, jednej z približne dvadsiatky dievčat z prvého transportu, ktoré prežili. O koncentračnom tábore však nikdy doma nerozprávala.
„Za takmer šesťdesiat rokov jej života som sa od nej o koncentračnom tábore nedozvedel nič. To, čo som sa dozvedel, boli skôr čriepky. Aj to z rozprávania mojej starej matky, ktorá bola rovnako v koncentračnom tábore. Tiež prežila a obe sa vrátili z Osvienčimu. Trinásť členov našej domácnosti tam však zahynulo,” uviedol pre agentúru SITA. Preto cíti potrebu odovzdávať jej svedectvo ďalej aj pre budúce generácie. „Vždy som mal túžbu natočiť moju starú mamu na magnetofón, ale už som to nestihol,“ dodal.
Z takzvaného tábora smrti sa už nevrátila 16-ročná Magda Lowová, ktorá bola tiež v prvom transporte. Spolu s ňou mala byť deportovaná aj jej sestra Klára. „Bola na zozname. V čase transportu však bola chorá a liečila sa v Kvetnici pri Poprade. Bola tam až pol roka a do transportu sa nedostala. Po odchode z Kvetnice žila v ilegalite. Bola u príbuzných, potom v Žiline, pod falošnými menami a s falošnými dokladmi,” opísala pre SITA jej vnučka Zuzana Rajecová.
Viac k témam: Holokaust
Zdroj: SITA.sk – Na stanici v Poprade spomínali na dievčatá z prvého židovského transportu (video) © SITA Všetky práva vyhradené.