Bratislava 12. septembra (TASR) – Pápež František priletel v nedeľu popoludní na pastoračnú návštevu Slovenskej republiky. Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika ho privítali traja najvyšší ústavní činitelia s delegáciou a slovenskí biskupi. Jeho apoštolská cesta na Slovensku potrvá štyri dni.
Pápež priletel so svojou oficiálnou delegáciou a 80 novinármi. Na letisku ho na úpätí predných schodov lietadla privítala prezidentka Zuzana Čaputová. Spolu s ňou ho privítali aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, predstaviteľ katolíckeho disentu František Mikloško, Herta Vyšná, ktorá prežila holokaust, a Mária Jasenková, riaditeľka občianskeho združenia Plamienok, ktoré je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti.
Na letisku ho vítali aj premiér Eduard Heger, predseda parlamentu Boris Kollár, ako aj viacerí slovenskí biskupi. Prítomný bol aj šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok či primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Členovia detského folklórneho súboru Lúčka v krojoch z Važca privítali pápeža podľa tradície chlebom a soľou. Svätý Otec dostal tiež kyticu z pôvodných slovenských druhov rastlín a bylín. Na letisku je zároveň približne 500 veriacich z farnosti v bratislavských Vajnoroch, kde v roku 1990 celebroval svätú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej prvej návšteve SR. Nasleduje predstavenie delegácií oboch strán a čestnej stráže. Prezidentka a pápež sa následne presunú do VIP salónika na letisku na krátke stretnutie.
Krátko po prílete pápeža sa rozozneli zvony katolíckych kostolov na Slovensku, aby veriacich pozvali na modlitbu za pápeža.
Ilustrácia: privítanie pápeža Františka na bratislavskom letisku. Pápeža víta arcibiskup Zvolenský. Zdroj: TASR
Z letiska sa pápež presunie na ekumenické stretnutie na Apoštolskej nunciatúre v Bratislave, kde bude mať aj príhovor. Následne bude mať súkromné stretnutie s členmi Spoločnosti Ježišovej.
Pápež František bude na návšteve Slovenska do 15. septembra. Zavíta do Bratislavy, Košíc, Prešova a Šaštína. Stretne sa s predstaviteľmi verejného života, ako aj zástupcami židovskej či rómskej komunity. V Šaštíne je na programe svätá omša s homíliou Svätého Otca.
-red2-
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil
Pápež František je prvým mimoeurópskym pápežom po viac ako tisícročí a prvou hlavou katolíckej cirkvi z amerického kontinentu. Je tiež prvým Svätým Otcom pochádzajúcim zo Spoločnosti Ježišovej (Rád jezuitov).
Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, sa v poradí 266. pápežom stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Jeho otec pracoval ako účtovník na železnici a matka sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí. Vyrastal na predmestí Flores a do pamäti miestnych rádových sestier sa zapísal ako nezbedný, ale milý chlapec.
V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita (Jezuita), budúci pápež uviedol, že rád tancoval tango, s obľubou čítal klasickú literatúru, ale aj to, že istý čas si zarábal ako vyhadzovač v nočnom bare. Priznal sa aj k tomu, že sa ako 12-ročný zamiloval do svojej vrstovníčky, ktorej v liste napísal, že ak sa za neho nevydá, stane sa kňazom. Pre infekciu mu ako mladíkovi vyoperovali časť pľúc.
Najskôr vyštudoval chemicko-priemyselnú školu. Po jej skončení vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, jeden zo zakladateľov takzvanej teológie oslobodenia.
V roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fe a potom v roku 1966 na jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov doživotné sľuby. Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov.
V rokoch 1980 – 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarchu sv. Jozefa v diecéze San Miguel.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na renomovanom filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Z postu arcibiskupa Buenos Aires vypracoval misijný plán, ktorý mal štyri hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá, vedúca úloha uvedomelých laikov, evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta a pomoc chudobným.
Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj ako kardinál si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov. Prezentoval sa nekonvenčným správaním, cestoval napríklad mestskou hromadnou dopravou a uprednostňoval tmavý kabát bez kardinálskeho klobúka.
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Kardináli ho za pápeža zvolili na druhy deň od začatia konkláve.
Svojej skromnosti, neformálnosti a predstave o cirkvi ako cirkvi chudobných pre chudobných zostal verný aj ako pápež.
Dodnes je veľkým fanúšikom argentínskeho futbalového klubu CA San Lorenzo de Almagro. V roku 2015 vydal napríklad aj hudobný album s názvom Wake Up!
Pápež František, osobnosť roku 2013 časopisu Time, predstavuje kompromis medzi teológiou oslobodenia populárnou v Latinskej Amerike a tradicionalizmom jezuitského rádu. Je známy aj svojou kritikou konzumného spôsobu života, kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému či zástancom ochrany životného prostredia a rozhodného zápasu proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si – O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Frateli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
Zdroje: Zdroje: www.tkkbs.sk, http://sk.radiovaticana.va/