14.2.2024 (SITA.sk) – V súvislosti s plošným zákazom verejných bohoslužieb počas pandémie sa očakáva rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Počas svojej tlačovej konferencie v Bratislave o tom informoval predkladateľ sťažnosti a predseda Správnej rady Nadácie Tunegu Ján Figeľ.
V Štrasburgu je predmetné konanie označené ako Ján Figeľ proti Slovensku. Ako Figeľ povedal, podanie sťažnosti bolo v záujme ochrany základných práv a slobôd občanov a cieli na obmedzenie neprimeraného a nezákonného konania štátnych orgánov.
Náboženská sloboda a ochrana zdravia
„Pred troma rokmi bolo Slovensko a svet v centre núdzového stavu pre šíriacu sa pandémiu COVID-19… Vláda pri prijímaní reštrikčných opatrení zakázala formou Vyhlášky ÚVZ aj verejné bohoslužby ako súčasť hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej a inej povahy. Ako náhrada mali slúžiť online prenosy z omší v prázdnych chrámoch a individuálna pastorácia,“ vysvetlil.
Figeľ považuje za chybné klásť do protikladu náboženskú slobodu a ochranu zdravia. Poukázal tiež na to, že na Slovensku boli chrámy zatvorené najdlhšie v Európe.
„Od začiatku som považoval tieto opatrenia za mylné, za neprimerané. Opatrenia musia byť legálne, legitímne a primerané. Podľa mňa takými neboli,“ skonštatoval Figeľ. Ako dodal, preto sa obrátil na vládu SR, Generálnu prokuratúru aj na ESĽP.
V záležitosti nekonala ani prezidentka
„Informovaná bola prezidentka, predseda NR SR a viacerí poslanci parlamentu. Žiaden z členov vlády premiéra Igora Matoviča ani prezidentka, ani generálny prokurátor, ani poslanci v tejto záležitosti nekonali,“ doplnil. ESĽP Figeľovu žiadosť zaregistroval a očakáva sa, ako súd rozhodne. Pozitívne rozhodnutie súdu by podľa Figeľa predstavovalo významné víťazstvo náboženskej slobody.
„Bude záväzné pre SR, ale zároveň to bude precedens pre 46 krajín kontinentu, 676 miliónov ľudí,“ uviedol s tým, že vlády nemôžu uplatňovať plošné a neprimerané obmedzenia náboženskej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia.
Opatrenia založené na medicínskych postupoch
Náboženská sloboda je podľa Figeľa nevyhnutná pre upevňovanie slobodnej spoločnosti. Preto je osobitne chránená Ústavou, európskym a medzinárodným právom, uviedol.
„Obmedzenia základného práva musia byť vždy starostlivo zvážené. Musíme chrániť svoje základné práva pred ich obmedzovaním nekompetentnosťou či aroganciou moci. Inak hrozí, že budeme opakovať rovnaké chyby, keď príde nová kríza,“ dodal. Arcibiskup a košický eparcha Cyril Vasiľ na tlačovej konferencii zdôraznil, že katolícka cirkev bola pripravená viesť dialóg i konštruktívne spolupracovať so štátnymi orgánmi pri príprave opatrení založených na medicínskych postupoch a vedeckých poznatkoch.
Opatrenia na báze pokus-omyl
„V prvej vlne boli kvôli novosti fenoménu COVID-u a rozsahu ohrozenia verejného zdravia prijímané vládne opatrenia na báze pokus – omyl. Na druhej strane, pre neprimeranosť týchto opatrení počnúc druhou vlnou pandémie KBS a ďalšie cirkvi na Slovensku verejne privítali a podporili iniciatívu Figeľa ako oprávnenú,” tvrdí. Právny zástupca Martin Timcsák považuje za pozitívny signál už to, že ESĽP Figeľovu sťažnosť prijal a zverejnil ju.
„Sťažovateľ nepožaduje žiadne odškodnenie, ale ide mu o potvrdenie a obhajobu základného práva pre budúcnosť,“ poznamenal. Timcsák očakávané rozhodnutie súdu označuje za dôležitý rozsudok v oblasti rešpektovania náboženskej slobody počas pandémie.
Viac k témam: Bohoslužby, Matovičova vláda (OĽaNO-Sme rodina-SaS-Za ľudí), Náboženská sloboda, pandémia Covid-19, Rozsudok, Základné práva a slobody
Zdroj: SITA.sk – Plošný zákaz verejných bohoslužieb počas pandémie má svoju dohru, čaká sa na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva © SITA Všetky práva vyhradené.