Ilustračné foto: Pixabay
Respondentov sa pýtali na sociálne siete a ich vplyv na vnímanie pocitov strachu či nenávistných prejavov. Takmer 89 percent opýtaných má účet na sociálnej platforme.
Pocit bezpečia v prostredí sociálnych sietí sa znižuje. Ohrození nenávistnými prejavmi sa cítia hlavne mladí ľudia vo veku od 18 do 35 rokov. Vyplýva to z prieskumu odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR. TASR o tom informovala Michaela Paulenová z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.
Prieskum Subjektívne vnímanie bezpečia obyvateľmi SR realizovali od 6. do 17. decembra 2021 na vzorke 1000 osôb vo veku od 18 rokov. Respondenti odpovedali na 15 tematických otázok. Otázky vypracovali odborníci MV a Centra komunitného organizovania.
Respondentov sa pýtali na sociálne siete a ich vplyv na vnímanie pocitov strachu či nenávistných prejavov. Takmer 89 percent opýtaných má účet na sociálnej platforme. Žiadny účet na sociálnej sieti nemá 11,1 percenta opýtaných. Informácie zo sociálnych sietí častejšie preberajú muži než ženy.
Z prieskumu tiež vyplýva, že pocit strachu po prečítaní statusu alebo pozretí videa prepadáva viac ženy. V mužoch častejšie vzbudzujú strach a pocit nebezpečenstva politické, zdravotné a ekonomické otázky. U žien sú to kriminalita, médiá či spoločenské otázky.
Rapídny alebo mierny nárast nenávisti a nenávistných prejavov vnímajú tri štvrtiny respondentov. Najväčší podiel extrémisticky motivovaných skupín a jednotlivcov, ktorí by boli schopní spáchať trestný čin, je podľa opýtaných v Trnavskom, Žilinskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Prieskum realizoval rezort vnútra v rámci Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024.
Aby ste sa v tom nestratili: Čo je čo, alebo pojem a význam slov
To je ďalší posun v rozšírení hodnotenia toho, čo by mohlo byť neprípustné pre vládnuce elity, keďže extrémizmus sa rozšíril už aj o radikalizmus (radix /lat = koreň, podstata). Vzhľadom na to, že podobné správy neobsahujú vysvetlenia a môžu spôsobiť skreslený dojem, stručne sme zosumarizovali krátke repetitórium:
Radikálny (príd.meno) popisuje Slovník spisovného jazyka ako postoj (vyznávajúci radikalizmus) alebo činnosť – riadiaci sa radikalizmom. Ako príklad „radikalistov“ SSJ uvádza radikálni socialisti a radikálni ľavičiari.
Vo vecnej, nespolitizovanej rovine ide o význam rázny, rozhodný, prenikavý, krajný, prípadne bezohľadný. Takže v politickom vnímaní je z pohľadu polície aj človek rozhodný či rázny možným „extrémistom“.
Doktrinálna definícia pojmu „extrémizmus“ je, že ide o „nebezpečný, protispoločenský jav, ktorý môže viesť k sociálnym konfliktom i k politickej destabilizácii; často býva spájaný s rasovou, národnostnou, prípadne náboženskou neznášanlivosťou. Základné druhy extrémizmu sú: politický a náboženský. Vyhranený extrémizmus je často sprevádzaný verbálnou alebo fyzickou agresivitou, vyznačuje sa prvkami intolerancie a útočí proti základným demokratickým ústavným princípom.“
Z tejto definície z korpusu slov-lex je zrejmé, že v prípade Slovenska ide o spôsob vnímania politického boja, keď jedna politická skupina označuje, hodnotí alebo nálepkuje druhú názorovú alebo politickú skupinu (hnutie, stranu, zoskupenie strán…) ako „extrémistickú“ činnosť.
Okrem toho extrémizmus ako spoločenský jav a konanie rieši a postihuje aj Trestný zákon.
„Trestné činy extrémizmu sú trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e).
Nielen k danej téme, ale všeobecne pri strate či zahmlení správnych významov pojmov aj z dôvodu informačnej vojny v priestore na oboch stranách barikády uvádzame, že dôležité je poznať princíp denotačného trojuholníka slovo – pojem – význam. Práve význam pojmu, ktorým sa či už všeobecne alebo individuálne dekóduje slovo ako pojem, je to najdôležitejšie pre správnu orientáciu v svete diania a javov, ale aj chápanie pre správnu komunikáciu, ktorá tvorí základ demokracie ako výmeny rozličných názorov.
Skúška pozornosti a vnímania
Na záver skúška správnosti. Viete si spomenúť názov prieskumu, a teda to, o čo v ňom išlo a čo je podstatné?
Prieskum “Subjektívne vnímanie bezpečia obyvateľmi SR”. Ak keď je kľúčové slovo “bezpečie”, ani autori prieskumu nemohli obísť fakt, že ide o “subjektívne” vnímanie, ktoré môže ovplyvňovať mnoho rozličných faktorov, ktoré sa nemusia generalizovať a odrážať objektívnu skutočnosť. Ostatne, každý, kto má status na sociálnej sieti je nielen konzumentom alebo prijímateľom správ a posolstiev, ale aj šíriteľ a hodnotiteľ. Sociálne site sa preto líšia od pasívneho konzumovania obsahu štandardných, mainstreamových médií, že ich respondenti sú aktívnymi spolutvorcami obsahu a tým aj celkového charakteru komunikačného veľkomesta.
-red1-