Ilustrační foto: Pixabay/Sksprávy
Dnes sa písala história bezprecedentného účelového vydania lídra opozície na kriminálne zomletie do justičného mlynčeka, lebo bol priveľmi tvrdohlavý a nepočúval dobré rady politického proroka Igora z Trnavy, aby sedel ticho a šúchal nohami pod stolom, kým si pre neho príde čierne komando.
Mimochodom všimli ste si ako polícia, presnejšie jej zásahové, po zuby ozbrojené a vystrojené jednotky vymenili tradičnú zelenú farbu za čiernu? Presne tak ako ju vymenili tí naj nacisti z SS – tiež na čiernu.
Iná totalitná história je však pre nás a tento príbeh zneužitia moci varovná. Komunistická diktatúra si upevňovala moc nielen s triednym nepriateľom, ale ako to už medzi hyenami býva – prišlo aj na vlastných došlo, prečistiť vnútorné rady o revanšistov, ktorí by hoci len ľudsky zapochybovali o brutálnych represívnych praktikách na názorovú opozíciu.
Husák a Slánsky: vzlety a pády
Tými našimi ľuďmi, ktorí z minulosti držia zdvihnutý prst nad tými súčasnými, rovnako ambicióznymi, no najmä angažovanými politikmi sú dvaja – jeden Slovák a jeden Čech – Gustáv Husák a Rudolf Slánky.
Oni poslúžia ako uholník pri meraní súčasných parlamentno-vládnych sprisahaní, úkladov a zrady, kriminalizácie (Husák), či zlikvidovania (Slánsky) názorových oponentov ako odstrašujúci príklad pre nielen pre iných súdruhov, ale aj pre masu ľudí…
Aj Husák si karieristicky myslel, že tvrdým nekompromisným spôsobom s likvidovaním všetkého odlišného a „oportunistického“ si vybuduje kariéru podľa jednoduchej rovnice: čím tvrdšie – tým vyššie.
Príkladom je jeho angažovanosť voči biskupom na čele s arcibiskupom Beranom k údajnému otvorenému poburovaniu a zavádzaniu veriaceho ľudu (1949) na Kysuciach.
„Každý statočný občan republiky musí odsúdiť tieto banditské metódy, ku ktorým siahajú niektorí nepriatelia štátu vo svojej zaslepenosti… kto sa dopúšťa zločinov a kto porušuje zákony republiky, nemôže čakať nič iného, ako že celá ťarcha zákonných následkov na neho doľahne,“ zastrájal a spriadal úklady Husák na rokovaní Zboru povereníkov (24.6.1949). Podľa záznamu Š. ˇBašťovanského al sa mal Husák dokonca angažovane znížiť ku konšpirácii o údajných „vraždách“…
O dva roky už sám sedel na lavici obžalovaných a ocitol sa na desať rokov v Leopoldove, kde ho posadili „jeho ľudia“.
Proces s Rudolfom Slánským a spol. bol najväčším povojnovým politickým monsterprocesom procesom s vedúcimi komunistickými predstaviteľmi nielen v Československu, ale aj v celom sovietskom bloku. Aj tu je spoločným menovateľom so súčasným dianím „očista“ o „očistný proces“…
Angažovanosť v krutovláde
Totalitári v zaslepenosti čistili tak zanietene, až im chýbal niekto „zhora“. A tak zahraniční poradcovia (ďalšia paralela) ukázali prstom na najvyššieho postaveného predstaviteľa straníckeho aparátu – generálneho tajomníka ÚV KSČ R. Slánského.
Toto top politika nielen že zatkli, ale ho na výstrahu 3.decembra 1952 aj popravili.
Na tieto historické paralely pozabudli nevzdelaní, súc rovnako ako Slánsky či Husák angažovaní poslanci NR SR, ktorí sa rovnakým spôsobom zbavili opozičného konkurenta jeho vydaním na väzobní síhanie.
Mimochodom, Husák mal tiež vo väzení „k dispozícii všetky právne prostriedky na to, aby sa mohol účinne brániť“ – slovami prezidentky Zuzany Čaputovej, ktoré adresovala R.Ficovi.
A vieme ako ich „využitie skončilo“. Súčasné pomery kolúznych výdobytkov zrejme nebudú ďaleko od svojich predchodcov. Na vyvrátenie obžaloby Husák žiadal vypočuť súhrnne 63 osôb. Nepochybne len „nezávislý a len spravodlivý“ súd až na jedného žiadosť odmietol s argumentom, že by „vypovedali tak, ako je uvedené v protokoloch, a teda by nepochybne potvrdili jeho (Husákovu) záškodnícku činnosť“.
A vraj súdy nemajú dopredu nič nalinajkované… nechali sa počuť naši vládni predstavitelia. Akoby ich jedna mater mala, v jede kúpavala…
Božie mlyny – tie skutočné – melú pomaly, ale isto
Koaliční poslanci a ich stranícke politbyro sediace na úrade vlády či ministerstvách dnes zabudlo pri svojich krvavých pohľadoch a krátkych závitoch ako z 50. rokov minulého storočia ich majstri totalitných praktík, že
z väzenia išiel priamo do parlamentu Andrej Hlinka a Gustáv Husák sa o osem rokov po prepustení z neho stal najvyšším predstaviteľom
Nepochybne aj vtedy mnohí kričali (1951) „ukrižuj!“, aby potom ako líšky kričali „hossana“ (1969).
Nakoniec aj tí naši skončia pod zákonom, ktorí neberú do úvahy – zákonov karmickej odplaty. Tak ako tí, čo tlieskali Milošovi Jakešovi, keď útočil na umelcov a nakladal kritikom rozvracania republiky a mysleli si ako zrazia k zemi kritikov svojho vládnutia, už o pol roka sami boli vypískaní na námestí a išli po kanáloch na politickú skládku.
Nenašli odvahu v správnom čase postaviť sa proti nesprávnym výrokom, rozhodnutiam a ľuďom, pretože držali spolu jednu mafiánsku bandu a totalitnú vládu.
Memento mori, koaličníci. Čo dnes urobíte inému, to vám „zajtra“ vesmírne zákony bumerangom vrátia. Toto bude vaše historické poučenie z krízovej doby vášho vládnutia.
Rafael E. Rafaj