Ilustračné foto: Pixabay
V roku 2021 zostalo nepotrestaných 26 útokov na novinárov a 56 novinárov bolo odsúdených na pobyt vo väzení.
Generálna tajomníčka Rady Európy (RE) Marija Pejčinovičová Buričová vyjadrila v stredu ľútosť nad “eróziou” slobody tlače v Európe a znepokojenie z rýchlo rastúcich hrozieb voči novinárom. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na správu 15 partnerských organizácií Platformy pre posilnenie ochrany a bezpečnosti novinárov v rámci Rady Európy.
Rada Európy uviedla, že počet upozornení nahlásených tejto platforme v súvislosti s vážnymi hrozbami pre slobodu tlače v členských štátoch tejto organizácie vzrástol z 200 v roku 2020 na 282 v roku 2021, čo predstavuje nárast o 41 percent.
Pejčinovičová Buričová poukázala najmä na to, že novinári (pozn.: Vojenskí korenšpondenti, ktorí pokrývajú na mieste vojnové konflikty) sa nedávno stali terčom útokov ruskej armády počas invázie na Ukrajine, pri ktorej mnohí z nich prišli o život. Pripomenula vládam členských krajín RE, že musia podniknúť kroky na ochranu novinárov, a to aj v čase vojny.
Nasledujúce kritické slová by si mohli pozorne viackrát prečítať aj slovenskí politici Heger, Matovič, Remišová, Mikulec, Naď a najmä ministerk Milanová (kultúra) a Kolíková (spravodlivosti), ktorá dokonca navrhla ustanovenia a klamlivej (zavádzajúcej) informácii.
Sloboda prejavu a sloboda tlače dnes v Európe čelia mnohým prekážkam. Hoci v niektorých krajinách dochádza k čiastočným zlepšeniam, všeobecným trendom je narúšať tieto slobody.
„V týchto krízových časoch, poznačených stále prítomnou pandémiou ochorenia COVID-19 a ničivou vojnou na Ukrajine, musíme zintenzívniť úsilie na obranu životne dôležitých princípov našich demokracií, ktorými sú sloboda prejavu a nezávislosť tlače,” uviedla generálna tajomníčka v správe pre médiá.
Dodala, že vlani zomrelo počas výkonu svojej profesie v Európe šesť novinárov, z ktorých štyria boli úmyselne napadnutí. Redakčne aktuálne dopĺňame správu z Ruska, kde tajná služba mala zabrániť plánovanej vražde populárneho novinára a komentátora Vladimíra Solovjova. Jeho likvidáciu si mala údajne objednať Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Tá to vzápätí poprela.
“Federálna bezpečnostná služba (Ruskej federácie) dnes ráno zmarila činnosť teroristickej organizácie, ktorá plánovala zaútočiť a zabiť jedného renomovaného ruského televízneho moderátora,” povedal Putin.
Rada Európy upozornila aj na 82 prípadov útokov na bezpečnosť a fyzickú integritu novinárov, najmä počas protestov proti opatreniam zavedeným v rámci boja proti pandémii koronavírusu, čo predstavuje medziročný nárast prípadov o 51 percent.
V roku 2021 zostalo nepotrestaných 26 útokov na novinárov a 56 novinárov bolo odsúdených na pobyt vo väzení.
Správa, na ktorú sa odvoláva RE, ďalej poukazuje na zvyšujúci sa počet prípadov súdneho zastrašovania novinárov s narastajúcim využívaním právnych konaní za ohováranie s cieľom umlčať kritické médiá.
Na Slovensku síce došlo k vražde novinára (Jána Kuciaka, 2018), ale v ostatnom čase sú prevažne pokusy umlčať len novinárov z alternatívnych, slobodných médií. Policajné komando prepadlo doma vydavateľa a novinára Tibora Eliota Rostasa.
Dvoch novinárov na voľnej nohe (M. Daňo, R. Vasky) dokonca zatvorili do kolúznej väzby. Úradná moc už likviduje živobytie ľudí tým, že zatvára celé online mediálne portály, ktoré sú dlhodobo kritické voči vláde alebo jej zahraničným tútorom. Žiaľ, o týchto skutkoch zo Slovenska správa nehovorí.
Partneri platformy pre posilnenie ochrany a bezpečnosti novinárov vyjadrili ľútosť, že členské štáty Rady Európy reagovali len na tretinu upozornení týkajúcich sa ohrozovania novinárov, ktoré boli na tejto platforme zverejnené v roku 2021.
Redakčne tiež dodávame, že rovnako znepokojujúce sú aj systémové náhubkové opatrenia s prvkami cenzúry a blokovania statusov na sociálnych sieťach, ktoré riadia bruselské elity. Slová generálnej tajomníčky tak plačú na nesprávnom hrobe a nie sú celostne úprimné, veď pandémia nového koronavírusu priniesla práve vládne a medzinárodné trendy na jednotný až uniformovaný tok informácií, čo je najväčším ohrozením demokracie, ktoré nemôže existovať bez slobody slova, prejavu a bez plurality nielen médiá, ale aj názorovej plurality na to, čo sa deje vo svete a v spoločnosti.
-red1-