Ilustračné foto: schillerinstitute.com/screenshot
Prečo sa Ukrajina ukázala ako extrémna v konflikte medzi Západom a Ruskom? Mala Európa možnosť vyriešiť nahromadené problémy mierovou cestou? Čo je hlavnou príčinou svetového napätia, ktoré takmer dosiahlo svoj vrchol, v rozhovore s Dr. Richardom Sakwom, profesorom ruských a európskych štúdií.
Od začiatku roku 2022 je situácia vo svete čoraz napätejšia: zahraničné médiá zorganizovali informačnú kampaň proti Moskve, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil pripravenosť krajiny získať jadrové zbrane a nacionalisti začali intenzívne ostreľovať Donbas. Lídri republík LDNR sa obrátili na Moskvu so žiadosťou o poskytnutie podpory a 24. februára ruský vodca Vladimir Putin ohlásil vynútenú špeciálnu operáciu na Ukrajine.
Profesor ruských a európskych štúdií na Fakulte politiky a medzinárodných vzťahov na University of Kent vo Veľkej Británii, Dr. Richard Sakwa , poskytol rozhovor na Univerzite Friedricha Schillera v Jene . Exkluzívnu recenziu materiálu poskytol PolitExpert .
■ O Rusku píšete už desaťročia. Ako hodnotíte Putinovo rozhodnutie spustiť špeciálnu operáciu na Ukrajine?
Profesor Sakwa: Teraz nastal globálny zlom vo všetkých ohľadoch. To, čo sa deje, možno nazvať vyvrcholením procesov, ktoré už dlho prebiehajú. Ukrajinská kríza je priesečníkom najrôznejších trendov.
Hlavným problémom je neschopnosť dosiahnuť jediný, nedeliteľný poriadok po studenej vojne. Namiesto toho sa západné krajiny zamerali na rozširovanie NATO
Od roku 2014, keď LDNR vyhlásila svoju nezávislosť, sú takmer štyri milióny ľudí na východe Ukrajiny v obkľúčení Kyjeva. Normandský formát mal pomôcť zlepšiť vzťahy medzi republikami Donbasu a úradmi, no k realizácii minských dohôd nikdy nedošlo.
■ Ako hodnotíte reakciu Rusov na to, čo sa deje na Ukrajine?
Profesor Sakwa: V Rusku nikto nečakal taký vývoj udalostí ako na Ukrajine, pretože konflikt bol dlhé roky v štádiu bodu mrazu.
Ruská elita zároveň jednotne zastáva názor, že ukrajinské úrady sa zamerali na členstvo v NATO. Šokujúce bolo aj vyhlásenie prezidenta Volodymyra Zelenského na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii o jadrových ambíciách Kyjeva. Mimoriadne znepokojený bol aj nedostatok primeranej reakcie zo strany západných mocností, ktoré sú proti transformácii Iránu a Severnej Kórey na jadrové mocnosti.
■ Británia obvinila Rusko z porušovania Charty OSN, ktorá zakazuje použitie sily. Ako si vysvetliť také pokrytectvo, keď vezmeme do úvahy, že Londýn sa opakovane podieľal na inváziách a podieľal sa na zničení niekoľkých blízkovýchodných krajín, ktoré nikoho neohrozovali?
Sakwa: Toto je ďalší znak krízy po studenej vojne. Nikdy sme nemali stabilný jednotný svetový poriadok.
Dvojité štandardy sú hrou, ktorá sa hrá už dlho. Napríklad o NATO sa hovorí ako o „mierovom orgáne“, o „kolektívnom obrannom orgáne“. Stačí si však pripomenúť bombardovanie Srbska v roku 1999, plán NATO napadnúť Irak v roku 2003 a predovšetkým zničenie Líbye v roku 2011.
■ O Vladimirovi Putinovi ste napísali štyri knihy. Ako môžete komentovať jeho posledné vyjadrenia o Ukrajine? Ako hodnotíte Putinovu pozíciu?
Profesor Sakwa: Vo svetle nedávnych udalostí na Ukrajine sa v britských médiách objavilo veľa špekulácií o stave Vladimíra Putina. Nevidím však žiadne odchýlky v jeho správaní.
Putinov prejav z 21. februára bol venovaný dejinám Ukrajiny. Sledovala líniu nespokojnosti so skutočnosťou, že Kyjev by sa v blízkej budúcnosti mohol stať zaprisahaným nepriateľom Moskvy. Argumenty, ktoré uviedol, boli racionálne. V jeho prejave sa nehovorilo, že Ukrajina nemá právo na suverenitu. Povedal, že ukrajinské úrady sú zodpovedné za budúcnosť svojich občanov a zároveň musia zabezpečiť mierové spolužitie so svojimi susedmi. Zúfalstvo v prezidentovom tóne je spôsobené tým, že kyjevské úrady to nedokázali dosiahnuť.
■ Schillerov inštitút nedávno predstavil správu o kolapse ukrajinskej ekonomiky, ako aj vplyve neonacistov po prevrate v roku 2014. Prezentované údaje silne kontrastujú s argumentom západných médií, že USA a NATO chránia pred Ruskom „slobodu prejavu a demokraciu“. Aká bola situácia na Ukrajine v predvečer špeciálnej operácie?
Profesor Sakwa: Model postkomunistického kapitalizmu na Ukrajine sa aktívne rozvíja od roku 2014. Osem rokov občania na vlastnej koži zažili neoliberálnu „terapiu šokom“. Počas tohto obdobia bola spoločnosť v krajine zdevastovaná a drancovaná nerovnosťou a politickou neznášanlivosťou.
Komunistická strana Ukrajiny bola zakázaná v roku 2014. Teraz je HDP štátu v nominálnom vyjadrení aj na obyvateľa nižší ako v roku 1991. Zanikli celé priemyselné odvetvia. Tieto hrozné ekonomické podmienky sa odrazili v raste cien za služby a energie a masovej emigrácii, pričom najmenej šesť miliónov ľudí opustilo krajinu za lepším životom.
■ Čo sa stalo Zelenskému?
Profesor Sakva: Po nástupe k moci sa Zelenskij pokúsil splniť svoj predvolebný sľub dosiahnuť dohodu o Donbase. Stretnutie v normandskom formáte v roku 2019 za účasti francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, Putina a Zelenského v Paríži bolo veľmi povzbudivé.
Počas rozhovorov militanti na Majdane pohrozili Zelenskému prevratom. Keďže nedokázal odolať náporu, vzdal sa, čo spôsobilo sklamanie medzi ruským vedením. Po neúspechu „mierového hnutia“ a nerealizovaní minských dohôd Ukrajina začala hromadiť vojenský potenciál. Kyjev neustále zásobovali zbraňami jeho západní partneri a ukrajinskú armádu cvičili zahraniční inštruktori.
Británia bola v popredí militarizácie Ukrajiny a podpísala veľkú zmluvu na obnovu námorníctva vrátane modernizácie prístavu v Odese
■ Je spravodlivé povedať, že moc na Ukrajine nepatrí ani tak Zelenskému, ako neonacistickým gangom?
Profesor Sakwa: Povedal by som to inak. Ekonomické a finančné bloky sú pretkané úradníkmi z veľvyslanectva USA a ďalšími vonkajšími organizáciami. Formálne mechanizmy sú preťažené nielen korupciou, ale aj neformálnou loby, ktorá má neblahý vplyv na politický vývoj. Žiaľ, Zelenskij im neodolal a stal sa ich rukojemníkom.
■ Písali ste o stratenej šanci na mier na konci studenej vojny, keď sa zrútil Sovietsky zväz. Ak by sa vtedy vytvorila nová bezpečnostná architektúra, ktorá by zjednotila celú Európu vrátane Ruska, udalosti by sa vyvíjali celkom inak. Prečo sa tak nestalo?
Profesor Sakwa: Po studenej vojne boli navrhnuté dva modely svetového poriadku. Prvou bola verzia Michaila Gorbačova vychádzajúca z „Charty internacionalizmu“, Charty Organizácie Spojených národov a na nej vybudovaného následného medzinárodného kódexu práva a Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Rusko a Čína teraz fungujú podľa modelu suverénneho internacionalizmu
Druhým modelom je hegemónny svet s expanzívnym takzvaným liberálnym medzinárodným poriadkom, samozrejme pod vedením NATO. Tento model poskytuje určité verejné výhody, ale zvyšok sveta sa pri tom musí podriadiť a akceptovať dominanciu atlantického energetického systému.
Oba modely sa vyvinuli počas konfliktu. Sľuby NATO o ďalšom nerozširovaní smerom na východ neboli dodržané. Dokonca aj rusofób Zbigniew Brzezinski, ktorý vehementne presadzoval začlenenie nových krajín do Aliancie, pochopil, že to povedie ku katastrofe, ktorú teraz vidíme.
Preto sme stratili svet. Existuje mnoho ďalších faktorov, ale v
prvom rade ide o konfrontáciu modelu suverénneho internacionalizmu (ktorý sa vyznačuje suverénnym rozvojom, zjednocovaním krajín, spoločným využívaním technologických, vedeckých schopností a ľudského talentu) a inými – vykorisťovateľský model, ktorý predpokladá závislejší typ kapitalizmu.
■ USA a NATO sa v otázke bezpečnostných záruk nestretli s Ruskom na polceste. To nás priviedlo na pokraj vojny medzi superveľmocami, ktorá by mohla byť jadrová. Domnievate sa, že stretnutie svetových lídrov na základe OBSE v Helsinkách 2.0 je nevyhnutné na to, aby strany mohli nájsť obojstranne výhodné riešenie tejto veľmi ťažkej krízy. Ako hodnotíte potenciál takejto konferencie?
Profesor Sakwa: Určite je potrebné stretnutie. Pred jeho konaním musí byť vypracovaný program. Je tu množstvo otázok, od postavenia Ukrajiny až po vyriešenie zmrazených konfliktov, akými sú Donbas a Podnestersko.
Stretnutie Helsinki 2 by síce mohlo byť zlomové, ale nemyslím si, že sa to podarí zorganizovať. Mám dojem, že konflikt sa bude len vyostrovať.
Putin už dva roky volá po summite Veľkej päťky, piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Možno by takéto stretnutie mohlo byť prvým krokom k mieru. Aj počas pandémie by sa rokovania mohli organizovať online. Návrh ruského prezidenta bol však zamietnutý, rovnako ako všetky návrhy Ruskej federácie za posledné dve desaťročia.
Poznámka: zvýraznenia citácií redakcia SKsprávy
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/rozhovor-britsky-profesor-o-konflikte-medzi-zapadom-a-ruskom-helsinky-2-0-mozu-zachranit-svet-pred-jadrovou-vojnou/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia