26.5.2023 (SITA.sk) – Najmenej odolnými voči manipulatívnym a pro-ruským naratívom sa ukazujú Bulharsko, Maďarsko a Slovensko. Uviedla to riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť organizácie GLOBSEC Dominika Hajdu.
Prezident a zakladateľ GLOBSECu Róber Vass uviedol, že najnovší porovnávací prieskum ukázal zásadne zmeny v postojoch väčšiny ľudí v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Ako vyplynulo z prieskumu, ktorý GLOBSEC uskutočnil v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy, dve tretiny ľudí považuje Rusko za hrozbu v regióne.
„Toto číslo stúplo a Spojené štáty americké sú vnímané ako kľúčový partner v oblasti bezpečnosti stále väčším množstvom ľudí. Takisto aj podpora pre EÚ a NATO je v regióne stabilná,” doplnil Vass.
Čísla odzrkadľujú náladu v spoločnosti
Ako ďalej uviedla analytička Jana Kazaz, podpora členstva v NATO klesla na Slovensku oproti roku 2022 zo 72 percent na 58 percent. Väčšina ľudí už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 percent považuje USA za bezpečnostnú hrozbu.
„Len 40 percent ľudí na Slovensku si myslí, že za vojnu na Ukrajine je primárne zodpovedné Rusko. 34 percent si myslí, že za vojnu môže Západ a 17 percent prisudzuje vinu Ukrajine,” doplnil Vass s tým, že tieto čísla sú dôležité aj v kontexte nasledujúcich volieb, pretože tieto čísla ukazujú aktuálnu náladu v spoločnosti, s čím bude treba podľa neho pracovať.
„Verím tomu, že tak ako aj v minulosti, sa Slovensko dokáže zomknúť v tom, kam patríme, kam chceme smerovať a kde chceme byť,” vyhlásil Vass.
Z prieskumu vyplynulo, že priemerná podpora členstva v NATO v regióne je 79 percent, no údaje sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Členstvo podporuje 94 percent Poliakov a 58 percent Slovákov a Bulharov.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine (fotografie)
Prieskum ďalej ukázal, že v priemere 74 percent respondentov uznáva, že vojenská podpora Ukrajine jej pomáha brániť sa proti Rusku, ale na Slovensku a v Bulharsku si viac ľudí myslí, že vojenská pomoc Ukrajine provokuje Rusko a približuje ich krajiny k vojne.
Náchylnosť veriť dezinformáciám
Senior analytička Globsecu Katarína Klingová zhodnotila, že Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď sa skombinuje nedôvera v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám a politickí aktéri, ktorí sú schopní využiť frustrácie spoločnosti vo vlastný prospech.
„Aktuálne máme na Slovensku historicky najnižšiu mieru dôvery v inštitúcie, keď vláde dôveruje len 18 percent respondentov. Tento nedostatok dôvery vytvoril živnú pôdu pre časť opozičným strán na kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávanie podpory Ukrajine, ktorá našla odozvu u značnej časti obyvateľstva,” uviedla Klingová.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 69 percent opýtaných Slovákov si myslí, že poskytovaním zbraní Ukrajine dochádza k provokácii Ruska a k približovaniu sa vojne a tiež, že utečencom z Ukrajiny je poskytovaná pomoc na úkor ľudí žijúcich na Slovensku.
Nedôveru treba vyriešiť teraz
GLOBSEC sa tento rok sústredil aj na to, ako vplyv dezinformácií, ktoré sa šírili počas pandémie COVID-19, prispeli k nedôvere voči farmaceutickým spoločnostiam, zdravotníckym organizáciám a očkovaniu.
Z prieskumu tak vyplynulo, že približne 37 percent obyvateľov regiónu strednej a východnej Európy sa domnieva, že vakcíny proti COVID-19 zvyšujú riziko predčasných úmrtí, a 56 percent podozrieva farmaceutické spoločnosti, že z dôvodu zisku zatajujú účinné spôsoby liečby chorôb.
„Tieto nálady rezonujú aj v spoločnostiach, ktoré vykazujú väčšiu odolnosť voči geopolitickým dezinformáciám, ako sú Česko a Poľsko. Ak chceme byť lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy, túto nedôveru by sme mali riešiť teraz, keď zdravie nie je témou číslo jedna politickej agendy,” uzavrela Hajdu.
Viac k témam: Dezinformácie, GLOBSEC 2023, Prieskum, Ruská propaganda, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk – Slovensko patrí k najmenej odolným krajinám voči manipulatívnym a pro-ruským naratívom, klesla aj podpora NATO © SITA Všetky práva vyhradené.