Má ísť o svet bez predsudkov, stereotypov a diskriminácie, svet, ktorý je rôznorodý, spravodlivý, v ktorom sa odlišnosť cení a oslavuje.
Rodová rovnosť dnes pre udržateľný zajtrajšok, tak znie téma tohtoročného Medzinárodného dňa žien, ktorý sa na celom svete pripomína 8. marca. “Požiadavka rodovej rovnosti v kontexte s klimatickou krízou a znižovaním rizika katastrof je jednou z najväčších výziev 21. storočia. Len spoločne máme šancu situáciu žien dlhodobo zlepšovať,” píše sa na stránke OSN Ženy, organizácie OSN pre rodovú rovnosť a posilňovanie žien vo svete.
Má ísť o svet bez predsudkov, stereotypov a diskriminácie, svet, ktorý je rôznorodý, spravodlivý, v ktorom sa odlišnosť cení a oslavuje. Tieto slovné floskuly používajú agenti, aktivisti a fanatickí šíritelia tzv. nových progresivistických ideológií – neomarxizmu, multikulturalizmu a gender agedy, ktoré sa snažia vnútiť svoju zúženú predstavu o svete väčšinovej spoločnosti. Takmer pravidelne na to slúži aj mediálna propaganda.
V duchu motta “Zastavme predpojatosť” ho možno podporiť aj na sociálnych sieťach #BreakTheBias. Východzí bod propagandistického hesla “predpojatosť” je kľúčovou dogmou a líniou ideológie neomarxizmu, ktorí obviňuje svet a najmä európsku civilizáciu z vrodeného alebo predpojatého utláčania, v tomto prípade ženskej polovice sveta.
Myšlienka koordinovať akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien sa zrodila na prelome 19. a 20. storočia a nadväzovala na staršie tradície demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach. Dňa 8. marca 1857 vyšli do ulíc New Yorku zamestnankyne z viacerých miestnych textiliek, žiadajúce zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Zaútočila na ne polícia a rozohnala ich. O dva mesiace neskôr vzniklo práve tam prvé odborové združenie továrenských šičiek. Protestné pochody naberali časom na sile a v roku 1908 v tento marcový deň pochodovalo ulicami New Yorku už 15.000 žien.
Prvý národný deň žien
Prvý Národný deň žien sa konal na území Spojených štátov amerických 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913.
Nemecká socialistka Clara Zetkinová v auguste 1910 na Medzinárodnej konferencii socialistických žien, ktorá sa zišla v súvislosti so zasadnutím ôsmeho kongresu Druhej internacionály v Kodani, navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete. Vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. V nedeľu 19. marca 1911 vyšli do ulíc európskych metropol ženy, aby prvýkrát demonštrovali za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.
Tradícia sviatku
Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca sa začala posilňovať po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, vo Švajčiarsku a v USA organizovali v roku 1914 protesty a akcie solidarity práve ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1908. Prvý sviatok MDŽ v Československu sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter.
Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon v roku 1977 rozhodla OSN o tom, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom.
V niektorých krajinách – v Rusku, Bielorusku, Číne či v Bulharsku – sa MDŽ stal národným sviatkom. Sviatočným dňom je MDŽ napríklad od roku 2019 aj v Berlíne, ale v ostatných spolkových krajinách v Nemecku to tak nie je. Od budúceho roka však pribudne k Berlínu aj Meklenbursko-Predpomoransko, kde bude 8. marec 2023 rovnako sviatočným dňom.
-red2-