Ilustračné foto: M.Uhrík. Zdroj: osobný archív/Facebook
Európsky parlament prijal nové pravidlá pre služby v online prostredí – Akt o digitálnych službách: zabezpečenie bezpečného a zodpovedného online prostredia. Keďže sa v materiály spomínajú angažované pojmy ako „európske hodnoty“ či „nezákonný obsah“, s ktorými majú mnohí užívatelia najmä sociálnej siete Facebook problémy, oslovili sme k tejto téme slovenského europoslanca Milana Uhríka (hnutie Republika).
SKsprávy: Ako hodnotíte nové pravidlá Aktu o digitálnych službách, ktoré schválil Európsky parlament s argumentáciou väčšej ochrany ľudí? Môžeme tam nájsť a nielen medzi riadkami aj niečo, čo by mohlo skutočných demokratov a obhajcov slobody slova v online prostredí znepokojiť?
Milan UHRÍK: Celkovo hodnotím Akt o digitálnych službách (DSA) ako ďalšiu snahu o reguláciu a cenzúru iných, respektíve nepohodlných názorov. V DSA sa síce spomína sloboda slova, na druhej strane sa vytvárajú nové podmienky pre takzvaných dôveryhodných oznamovateľov, ktorí budú rozhodovať o tom, či je zverejnený obsah zákonný, nezákonný alebo „škodlivý“ či „diskriminujúci“.
Už zo samotnej podstaty týchto slov je jasné, že škodlivý alebo diskriminujúci obsah si títo „dôveryhodní oznamovatelia“ budú môcť vysvetľovať po svojom. Položme si otázku – naozaj je spoločenská nálada v Európe nastavená tak, aby potrebovala byť regulovaná v online priestore? V súvislosti s Covidom, obmedzovaním pohybu a iných základných ľudských práv prišiel z Európskeho parlamentu ďalší klinec do rakvy demokracie – obmedzenie slobody slova na internete.
V rámci demokracie je aj iný názor pravdou pre jednotlivca, ak si tento názor dokáže osvojiť a logickým spôsobom obhájiť. A v dnešnom svete vieme, že sa hoax od pravdy líši niekedy veľmi krátkym obdobím. Odstraňovanie príspevkov na základe ich vyhodnotenia, že sú dezinformácie alebo sa nezakladajú na pravde, resp. ich filtrovanie pred opätovným nahratím je pre mňa veľký krok späť, čo sa demokracie týka.
Ako pozitívum sa však dá označiť zákaz tzv. profilovania reklám, kedy sa užívateľ bude môcť sám rozhodnúť, či udelí súhlas danej stránke na zobrazovanie reklám. Ak užívateľ súhlas neudelí, na stránke sa mu nebudú môcť zobrazovať žiadne reklamy. Proti tomuto opatreniu namietala napríklad aj Asociácia tlačených a digitálnych médií, ktorá okrem iného zastrešuje aj protislovenské plátky ako denník N, SME či Aktuality. Aj napriek tomu, že v návrhu sa dajú nájsť svetlé body v oblasti ochrany spotrebiteľa či zákazu reklamy, považujem DSA za mimoriadne nebezpečný nástroj na cenzúru sociálnych sietí ale aj alternatívnych médií.
Čo môžu priniesť a aké dopady na slobodu slova najmä na sociálnych sieťach môžeme očakávať v najbližšom čase?
Milan UHRÍK: Nehovorím, že súčasný svet na sociálnych sieťach je ideálny. Sám s kolegami čelím mnohým vyhrážkam, mnohokrát aj zabitím. Chápem ľudí, že sú frustrovaní, sami sa topia v problémoch dnešnej doby a majú plné zuby vládneho obmedzovania slobody. Ale to predsa nemôže byť príčina na riešenia, ktoré ľuďom zoberú anonymitu (ak si ju želajú), resp. zoberú možnosť písať svoje pohľady na sociálne siete. Ak má dnes niekto negatívny pohľad napr. na očkovanie proti covidu, a verejne to napíše na sociálnu sieť ako svoj príspevok, v zmysle prijatej DSA mu môže byť takýto príspevok vymazaný a jeho opätovné nahratie znemožnené. EÚ sa svojou federalistickou víziou naozaj snaží zriadiť „dogmu jednej pravdy“.
Kto a na základe akých kritérií bude podľa vás hodnotiť obsah príspevkov? Môže mať verejnosť dôveru v overiteľnosť a transparentnosť
Milan UHRÍK: V tomto prípade veľkí poskytovatelia služieb, čiže majitelia sociálnych služieb, ktorí majú viac ako 45 miliónov užívateľov a tzv. dôveryhodní oznamovatelia. Týka sa to príspevkov, ktoré sa nezakladajú na pravde, obsahujú dezinformácie, tzv. fake news alebo sú to vyložené hoaxy. Problémom však je, že pri takto nastavenej veľmi vágnej interpretácií napr. dezinformácií sa trvalé vymazanie môže týkať akéhokoľvek príspevku, ktorý nejaká mimovládka fungujúca ako „fact checker“ označí za hoax. S tým sa jednoducho nedá súhlasiť.
Myslite si, že ide skutočne a snahu na bezpečnejší internet alebo v tom môžeme vidieť aj snahu cenzurovať nepríjemnú realitu a odozvy verejnosti pre politický a mediálny mainstream, bruselské a globálne elity?
Milan UHRÍK: Podľa môjho názoru sa zmena spoločnosti vykonáva prostredníctvom nastavenia vnímania ľudí na sociálnych sietiach. Žiadne nepríjemné pravdy, žiadna možnosť interpretácie svojho pohľadu, žiadna kritika mainstreamových médií, iba „dokonalý svet a jedna pravda“, ktorú si netreba overovať, lebo je skutočná. Tu naozaj nejde o bezpečnejší internet, alebo menej otravnej reklamy na internetových stránkach médií, to je prílepok, pre ktorý sa tento akt zdá byť prijateľnejší.
Nové pravidlá, ktoré podporila liberálna časť europoslancov majú údajne uľahčiť expanziu menších platforiem. Pre slobodu slova, pluralitu názorov a demokraciu sú však dôležitejšie obsahovo zamerané kritériá. Dá sa podľa vás hodnotiť toto opatrenie aj ako diskriminácia alternatívnych platforiem a útok na pluralitu zdrojov a názorovú pluralitu, skrytý pod dôvod „zodpovednosti“?
Milan UHRÍK: DSA ohrozuje nielen slobodu slova a prejavu fyzických osôb, ale postihnuté budú samozrejme aj alternatívne médiá, ktoré šíria pre mainstream a vládnucu elitu neprijateľné správy. Tie budú overovatelia faktov môcť označovať za „škodlivé“ či „diskriminujúce“ a teda ich aj mazať.
DSA neohrozí iba pluralitu názorov, ale aj slobodný prístup k informáciám, ktorý je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky. DSA taktiež vytvára podhubie pre cenzúru, ktorá je slovenskou ústavou taktiež zakázaná a o našich ústavných právach budú rozhodovať „dôveryhodní oznamovatelia“, dosadení z mimovládneho prostredia. Slobodné alternatívne médiá bojujú proti masmédiám hlavného prúdu len veľmi ťažko. Majú obmedzené zdroje, menšiu čítanosť, čo musia vyvážiť kvalitnejším obsahom.
Vnímam, že ich priestor je hlavne na sociálnych sieťach, a v prípade schválenia predmetného aktu môže ísť o výrazné obmedzenie dosahu alternatívy v spoločnosti. Ako som spomínal vyššie, tvorí sa tu „dogma jednej pravdy“, čo výrazne obmedzuje nielen pluralitu názorov a slobodu prejavu, ale dokonca aj slobodu myslenia, lebo k mnohým informáciám a názorom sa ľudia v rámci formovania vlastného názoru už nebudú môcť dostať.
Ďakujeme za rozhovor.
Informačný servis k téme
Podľa portálu Európskej komisie sú nové pravidlá „primerané, podporujú inovácie, rast a konkurencieschopnosť a uľahčujú expanziu menších platforiem, MSP a začínajúcich podnikov“. Zodpovednosti používateľov, platforiem a verejných orgánov sa znovu vyvažujú tak, aby boli v súlade s európskymi hodnotami a do centra pozornosti stavali občanov.
Akt o digitálnych službách obsahuje pravidlá pre online sprostredkovateľské služby, ktoré každý deň využívajú milióny Európanov.
- Sprostredkovateľské služby ponúkajúce sieťovú infraštruktúru: poskytovatelia služby pripojenia k internetu, registrátori názvov domén, ako aj:
- Hostingové služby, ako sú služby cloudu a webhostingu, ktoré zahŕňajú aj:
- Online platformy prepájajúce predajcov a spotrebiteľov, ako sú elektronické trhoviská, obchody s aplikáciami, platformy kolaboratívneho hospodárstva a platformy sociálnych médií.
- Pri veľmi veľkých online platformách existuje osobitné riziko šírenia nezákonného obsahu a spoločenských škôd. V prípade platforiem, ktoré oslovujú viac ako 10 % zo 450 miliónov
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/eu-svet/uhrik-o-novych-pravidlach-aktu-o-digitalnych-sluzbach-moze-ist-o-vyrazne-obmedzenie-dosahu-alternativy-v-spolocnosti/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia