Spolu s Jankom Kráľom podnietil Rotarides na jar roku 1848 vzburu v Honte. Chodili po dedinách a burcovali ľud proti feudálnym pánom s revolučnými veršami.
Rok 2022 vyhlásila Matica slovenská za Rok odkazu štúrovcov. Stalo sa tak preto, lebo práve v tomto roku uplynie dvesto rokov od narodenia viacerých významných osobností štúrovskej generácie. Jedným z nich bol aj učiteľ, kultúrny pracovník, revolucionár a národný buditeľ Ján Rotarides. Od jeho narodenia uplynie 200 rokov v utorok 15. februára.
Ján Alexander Rotarides sa narodil 15. februára 1822 v obci Horné Rykynčice neďaleko Krupiny, do učiteľskej rodiny. Evanjelickú ľudovú školu navštevoval v Dolných Príbelciach, následne sa učil v rokoch 1835 až 1838 na evanjelickej latinskej škole v Balážskych Ďarmotách a v rokoch 1838 až 1842 študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tam aj dokončil gymnázium a súčasne absolvoval filozofický kurz, ktorý bol potrebný na vykonávanie učiteľského povolania na evanjelických ľudových školách.
Na banskoštiavnickom lýceu sa zapojil do činnosti štúrovského Slovanského ústavu a priatelil sa s básnikom Andrejom Sládkovičom.
Po skončení štúdií sa Ján Rotarides vrátil v roku 1842 do obce Dolné Príbelce, kde sa stal učiteľom a organistom na evanjelickej ľudovej škole. Okrem učiteľského povolania sa venoval tiež ľudovýchovnej práci – zaoberal sa včelárstvom a ovocinárstvom.
Osudovým sa stalo pre Jána Rotaridesa stretnutie so štúrovským revolučným básnikom Jankom Kráľom v roku 1847. Pavol Parenička zo Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej poukázal v tejto súvislosti na to, že ich spájala nielen nevyhnutnosť sociálnych reforiem a zrušenie poddanstva, ale aj boj za národné práva Slovákov a používanie štúrovskej slovenčiny vo verejnom živote.
Spolu s Jankom Kráľom podnietil Rotarides na jar roku 1848 vzburu v Honte. Chodili po dedinách a burcovali ľud proti predovšetkým maďarským feudálnym pánom s revolučnými veršami:
Nad našou krajinou započalo svitať, bračekovci, poďme slobodu si pýtať!
Sedliaci pálili urbáre, od župných pánov požadovali zrušenie desiatku z viníc a v školách slobodné vyučovanie v slovenskej reči. Toto ľudové povstanie, známe ako “príbelská vzbura“, bolo po piatich dňoch 30. marca 1848 potlačené. Obidvaja vodcovia skončili za buričskú činnosť najskôr vo väzení v Šahách a potom v peštianskom žalári Gebäude, vystavení krutému vypočúvaniu a mučeniu.
Niesol následky krutého väzenia
Janka Kráľa prepustili z väzenia 10. januára 1849, avšak Ján Rotarides v ňom zostal až do konca augusta 1849 a domov, do Dolných Príbeliec, sa vrátil 23. októbra 1849 vo veľmi zlom fyzickom i psychickom stave. Trpel vážnou duševnou chorobou, ktorú sa mu podarilo postupne prekonať a v roku 1852 nastúpil ako učiteľ na evanjelickej škole v Sudiciach v Novohradskej župe, od roku 1856 v Drienove v Hontianskej župe.
Začiatkom júna 1861 sa zúčastnil na Slovenskom národnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine, kde bolo v dňoch 6. až 7. júna vyhlásené Memorandum národa slovenského.
Ján Rotarides písal od mladosti romantické verše ovplyvnené ľudovou piesňou a okrem básnickej tvorby sa venoval aj zbieraniu ústnej ľudovej slovesnosti, najmä ľudových piesní.
Národný buditeľ štúrovského obdobia Ján Alexander Rotarides zomrel 8. decembra 1900 v obci Drienovo vo veku 78 rokov.
Nezabúdajme, že aj vďaka hrdinstvu, osobným obetiam a najmä odvahe postaviť sa proti národ a ľudské práva utláčateľskému systému dnes žijeme ako národ vo vlastnom štáte a môžeme používať na komunikáciu slovenčinu, čo nemohlo byť v 19.storočí zvykom a už vôbec nie po tvrdej maďarskej asimilácii po roku 1868.
-red1-