Ilustračné foto: kombosnímka/SKsprávy/pixabay
Prezidentka republiky Zuzana Čaputová zavesila na sociálnej sieti status k ruskému plynu, kde v šiestich bodoch sa pokúša argumentovať v prospech odstrihnutia sa Slovenska od dodávok ruského plynu. Ako uviedla „pre niektorých kritikov to musím zopakovať ešte raz“.
„Som za postupné znižovanie závislosti od ruského plynu. Postupného znižovania závislosti od ruského plynu sa netreba obávať“.
Už samotný fakt, že musela pridať časový faktor „postupného“ odstavenia (a čo na to druhá strana, mimochodom?) dokazuje, že si uvedomila podozrivú proamerickú angažovanosť v danej veci, poškodzujúcej slovenských občanov, ktorí by mali platiť viac za energie aj kvôli politickým postojom Bruselu, slovenskej vlády a prezidentky.
V redakcii sme sa preto vecne pozreli na šesť jej pokusov o argumenty na jej obavu z „energetických rukojemníkov ruských záujmov“.
■ Tvrdenie prvé
1.Samotný pojem „závislosť“ je v prípade Slovenska, ktoré je na vyše 85 % odkázané na import rôznych surovín a dokonca aj na pravidelný dovoz potravín (denne 800 vagónov) je diskutabilný. Ignoruje základný fakt prepojenosti a vzájomnej odkázanosti na dodávky surovín, tovarov a aj služieb v globálnej ekonomike, ktorá je práve fetišom liberálov, a teda aj hlavy štátu, ktorá vyšla z Progresívneho Slovenska.
Celkovo sa v prípade pandémie ukázala oveľa závažnejšia závislosť EÚ a aj USA na dodávkach tovarov a surovín z Číny. Dodnes trpí nedostatkom čipov nielen automobilový priemysel, čo ohrozuje nielen výrobu, ale aj zamestnanosť.
Objektívnym faktom je, že s rýchlym nárastom svetovej populácie a industrializáciou nových svetových regiónov sa vyostruje aj boj o suroviny. Tento stav vyvoláva naopak obavy z nedostatku zdrojov.
Globálna závislosť na drahých kovoch
V správe Living Planet Report ešte z roku 2008 sa uvádza, že rastúca populácia vytvára taký veľký tlak na prírodné zdroje Zeme, že okolo roku 2030 by boli pri súčasnom trende a zachovaní životného štýlu potrebné dve planéty.
Portál euractiv TU priznáva, že Európania majú najväčšie starosti kvôli vzácnym zeminám, skupine kovov a prvkov, ktoré sa vo veľkou používajú v prístrojoch i spotrebných tovaroch, vrátane batérií elektromobiloch, čo je aktuálny trend zelenej politiky únie.
Medzi vzácne zeminy, u ktorých sa predpokladá nedostatok, patrí aj neodým. Ten je kľúčovou zložkou zliatiny, používanej pri výrobe vysokovýkonných ľahkých magnetov v motoroch hybridných vozidiel, ako aj pri generátoroch veterných turbín.
Problém je, že podľa amerického geologického prieskumu pochádza v súčasnosti až 95% svetovej produkcie a asi 60% spotreby v Číne!
Ozve sa citlivo vnímavá hlava maličkej Slovenskej republiky a vyjadrí znepokojenie zo závislosti nielen Slovenska, ale aj USA, EÚ a sveta od dodávok neodýmu z Číny, napríklad? Ozaj, môže to Čína tiež zneužiť na surovinovú rukojemnícku drámu sveta?
EÚ je závislá na Číne okrem toho na 93% v dodávkach horčíka a ďalších vzácnych zemín ako ukazuje ilustračná grafika. Na USA sme na 88% závislí od distribúcie berýlia, na Brazílii na 85% v ťažbe nióbu, na Čile 78% lítia, na Kazachstane na 73% na dodávkach fosforu. Kongo dodáva do EÚ 68% kobaltu, Južná Afrika 93% ruténia, 80% ródia a 92% irídia. Čo na to hovorí naša citlivo vnímavá pani prezidentka, z toľkej závislosti?
A tu je naša analýza jej ďalších argumentov.
■ Tvrdenie druhé
„Nižšia závislosť od jedného dodávateľa z dlhodobého hľadiska znamená stabilnejšie a predvídateľnejšie ceny plynu“.
Nepodložené tvrdenie, ktoré nezodpovedá trhovej praxi a princípom obchodovania. Opak je pravdou: dlhodobé kontrakty s jedným dodávateľom dokážu podstatne znížiť cenu plynu. Dôkaz: Srbsko má najnižšie a rádovo x-násobne nižšie ceny ako v EÚ (rokuje s RF o cene 400 USD) a Maďarsko, ktoré si dohodlo výhodné ceny na 14 rokov.
Záver: ZAVÁDZAJÚCE TVRDENIE
■ Tretie tvrdenie
„Rusko používa plyn ako politický nástroj“
RF nám (SR) vôbec neznižovala dodávky, ani objem plynu. Práve naopak, Slovensko ako jediné čerpalo z dohodnutých európskych kontraktov viac plynu ako malo objednané. Dôkaz: Slovensko objednané 5 mld m3: vyčerpané (zatiaľ) 7,6 mld m3. Porovnanie: ČR 8,5 objednané – 4,0 vyčerpané; Maďarsko: objednané: 10,2 – vyčerpané 8,6; ešte aj Ukrajina mala zazmluvnený objem 29,3 mld m3, ale nevyčerpala nič.
ZÁVER: ZAVÁDZAJÚCE TVRDENIE
■ Štvrté tvrdenie
„Slovensko nesmie byť energeticky závislé od krajiny, ktorá nás označila za nepriateľa“.
Pravda je taká, že to bola SR, ktorá ako prvá označila vo svojej Bezpečnostnej stratégii RF za nepriateľa. Na toto označenie tlačila súčasná koalícii (v pozícii opozície) už v roku 2018! RF recipročne reagovala na túto skutkovú podstatu, spolu s dodávkami zbraní do vojnovej zóny, takže ide nie o postojovú príčinu, ale o hodnotiaci následok.
ZÁVER: ZAVÁDZAJÚCE TVRDENIE
■ Piate tvrdenie
„Nedá sa vylúčiť, že Rusko zastaví dodávky plynu do Európy z vlastnej vôle. Na takúto situáciu sa musíme pripraviť“.
Faktom je, že Rusko má strategický aj komerčný záujem na stabilných, dlhodobých kontraktoch na dodávku svojho plynu do EÚ, aj inde do sveta. Kvôli tomu sa realizoval aj projekt Nord Stream 2, voči ktorému najostrejšie vystupovali Spojené štáty. USA vyvolali najskôr politickú vojnu o trhový podiel na dodávkach plynu v Európe.
USA a Európska komisia v spoločnom vyhlásení z 25. júla 2018 vo Washingtone stanovili za cieľ posilniť vzájomnú strategickú spoluprácu, vrátane v oblasti energetiky. Okamžite dovoz amerického skvapalneného zemného plynu do EÚ vzrástol o 181 percent na 7,9 miliardy kubických metrov v začiatku marca 2019.
Objemy zo Spojených štátov však boli neporovnateľné s dovozom potrubného plynu z Ruska, hlavného dodávateľa zemného plynu do EÚ. Gazprom pokrýval (2020) tretinu plynu v EÚ. Rusi do Európy vrátane Turecka a Ukrajiny doviezli ročne približne 200 miliárd kubických metrov plynu.
Americkým záujmom je teda odstaviť Rusko, najmä novú mamutiu vetvu Nord Stream 2 a dodávať americký LNG do EÚ.
Spojené štáty 22. novembra 2021 uvalili ďalšie sankcie v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2. Terčom bola spoločnosť Transadria spojená s Ruskom a jej loď, ktorá na plynovode pracovala, napísala agentúra AP.
Táto podmorská vetva plynovodu mala obchádzať Poľsko a najmä Ukrajinu a vedie priamo z Ruska do Nemecka.
Kauza Hunter Biden a ukrajinská Burisma
Za angažovaním USA nemusia byť len obchodné záujmy predávať svoj skvapalnený plyn do Európy. Za ekonomickou vojnou o dodávky plynu do EÚ sa môže skrývať aj osobná angažovanosť Joe Bidena, v prepojení na aktivity jeho syna Huntera, ktorého vyšetrujú federálne orgány kvôli daniam. Huner Biden do roku 2019 pôsobil v dosť nevyjasnenej pozícii poradcu ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma. Včera sme priniesli o tejto kauze prvý článok TU.
Ukrajinská Burisma, registrovaná na Cypre a so sídlom v Kyjeve, je jedným z najväčších súkromných producentov zemného plynu na Ukrajine. Vlastní ju ukrajinský oligarcha Mykola Zlochevsky, ktorý pôsobil ako minister vlády pre ekológiu a prírodné zdroje…
Kauzy mladého Bidena sú len jedným prvkom širšieho vyšetrovania vyplývajúceho z práce, ktorú vykonal po celom svete. Hunter Biden je právnik vyštudovaný na Yale; jeho profesionálny život sa prelínal s verejnou službou jeho otca, vrátane práce registrovaného lobistu pre americké záujmy. V čase, keď jeho otec bol viceprezidentom, presadzoval obchody a klientov v Ázii a Európe , uvádza New York Times.
Ešte minulý mesiac si federálna veľká porota vypočula svedectvo od dvoch svedkov, z ktorých jeden bol bývalý zamestnanec Huntera Bidena, ktorého právnik bol neskôr predvolaný kvôli finančným záznamom, ktoré odrážali peniaze, ktoré Biden junior dostal od ukrajinskej energetickej spoločnosti. TU
Tieto skutočnosti môžu vysvetľovať agilné angažovanie sa prezidenta Bidena v sankciách proti Rusku, v dodávke zbraní a „pomoci“ Ukrajine.
A teraz k tvrdeniu Z. Čaputovej o možno odstavení ruského plynu Kremľom. Logicky si nikto neodtne ruku, ani energetickú vetvu, ktorá ho živí. Tretinový podiel Ruska na dodávkach plynu do Európy to ani neumožňuje takticky zneužiť, najmä ak sú už prepojené toky a vzájomný reverz plynu aj zo západu na východ.
Západ stále obchoduje s ruským plynom! V marci vzrástol o 39%
Faktom je, že obchod s ruským plynom beží aj v čase ruskej invázie na Ukrajinu a pri sankciách na plné obrátky. K 15. marcu, tj. za takmer tri týždne od začiatku ruskej vojenskej špeciálnej operácie na Ukrajine nakúpili Európania ruské uhlie, ropu a plyn za 12,6 miliardy eur (asi 1,5 bilióna rubľov). Overiť sa dá aktuálny stav TU po registrácii.
Marec 2022 priniesol ruskému Gazpromu veľké zisky a zvýšenie exportu plynu do krajín mimo SNŠ. Dôkazom toho je správa na oficiálnom telegramovom kanáli spoločnosti, ktorá odhaľuje podrobnosti o obchode s krajinami, ktoré prijali „tvrdé“ sankcie proti Rusku.
Len v marci vyviezol národný energetický monopol suroviny za viac ako dvanásť miliárd eur. Za 15 dní aktuálneho mesiaca sa dodalo viac plynu ako vo februári o 39 %. Predaj plynu vzrástol práve do krajín, ktoré sú najviac v politickom konflikte s Ruskom, najmä „podporujú“ Ukrajinu a volajú po sankciách a odmietaní ruských zdrojov energie. Napríklad dodávky do Talianska vzrástli o 52 %, do Poľska o 72 %.
Z politických, ekonomických, ale aj osobných záujmov Joe Bidena (vo vzťahu k jeho synovi) je skôr podozrenie, že prezidentka SR opäť presadzuje nie slovenský, ale americký ekonomicko-politický záujem, a to poškodením záujmov slovenských domácností, aj slovenskej ekonomiky.
Koho záujmy presadzuje hlava štátu?
Politická opozícia už dlhšiu dobu podozrieva hlavu štátu, že je prevodovou pákou pre americké záujmy na Slovensku. Ak má pani prezidentka starosť o energetickú bezpečnosť Slovenska a garantovanú plynulosť dodávok, potom by mala riešiť ukrajinskú zodpovednosť v zabezpečení tranzitu plynu. Faktom je, že práve Ukrajina spôsobila prerušenie dodávok plynu na Slovensku v čase hypotekárnej krízy, ktorú rozšírila aj o krízu plynovú z dôvodu neplatenia Rusku za dodávaný plyn. Slovensko kvôli tomuto banditskému kroku ukrajinskej vlády muselo zabezpečiť reverzný tok plynu z Rakúska a odstaviť niektoré výrobné prevádzky.
ZÁVER: ZAVÁDZAJÚCE TVRDENIE
■ Šieste tvrdenie
„Z peňazí za plyn Rusko financuje vojnu na Ukrajine…“
Rovnako by sme mohli tvrdiť, že z peňazí za predražený skvapalnený plyn si na druhej strane budú Spojené štáty financovať svoje vojny a vyzbrojovanie na kontrolu nad oceánskymi obchodnými cestami. Ak Rusko do únie vyváža len tretinu jej spotreby a ekonomika Ruska zahŕňa aj inú tvorbu HDP, toto tvrdenie je skôr citovým vydieraním a nie je založené na objektívnej realite.
Rusku skôr problémy spôsobujú ekonomické sankcie ako je nepochybne odstrihnutie od bankového systému SWIFT. Ako sme preukázali v bode 5., sú to práve západné krajiny, ktoré naďalej v nadštandardnom objeme odoberajú ruský plyn, hoci by naň nemuseli byť jednostranne závislé ako je Slovensko, ktoré finančne využíva aj tranzit ruského plynu ďalej na západ do štátneho rozpočtu.
Nápad pani prezidentky by tak poškodil nielen záujmy už ekonomickou postcovidovou krízou zdevastovaných rodinných rozpočtov, ale ochudobnil by aj štátny rozpočet o financie z tranzitu plynu. Ekonomickým záujmom Slovenska je preto plyn z Ruska a jeho čo najväčšie množstvo prepravované slovenskou vetvou.
Dočasná prezidentka Slovenskej republiky (2019-2024) tak viac chráni a presadzuje americký obchodno-politický a mocenský záujem ako reálne záujmy občanov SR a národno-štátne záujmy Slovenska, čo je smutný jav. Ostatne jej slová, že nerozumie Slovákom to aj vysvetľujú. Žiaľ, nerozumie ani ekonomike peňaženky väčšiny občanov.
Rafael E. Rafaj
šéfredaktor, analytik Inštitútu národnej politiky