Ilustračné foto: Z. Čaputová. Zdroj: Jaroslav Novák/TASR
Prezidentka SR Zuzana Čaputová by sa mohla viac angažovať a formulovať svoje politické priority cez vystúpenia ešte predtým, ako konkrétny problém vyhrotia politickí súperi v parlamente. Politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave to uviedla pre TASR v súvislosti so stredajším tretím výročím nástupu Čaputovej do funkcie.
“Ide najmä o načasovanie jej vyhlásení. Nielen reagovať, ale udávať tón verejnému diskurzu. Tu by mohla byť odvážnejšia a rozhodnejšia,” myslí si politologička. “Ak by chcela zvýšiť svoj vplyv na hodnotové orientácie spoločnosti, tak asi treba menej vyčkávať a viac sa angažovať,” skonštatovala.
Prezidentka by podľa Malovej mohla konať napríklad ako pri tzv. prorodinnom balíčku. Ako poukázala, práve prezidentka od vlády požadovala včasnú a adresnú pomoc. Pripúšťa, že takéto vystúpenia môžu spôsobiť aj útoky od jednotlivých politikov, no zároveň umožnia lepšie ovplyvniť verejnú mienku.
Celkovo podľa Malovej zostáva prezidentka verná svojim hodnotám a politickým prioritám komunikovaným vo volebnej kampani. “Snaží sa pôsobiť konsenzuálne, svoje rozhodnutia zvyčajne presne zdôvodní a podporí vecnou a právnou argumentáciou. Je to jedna z nemnohých politických predstaviteľov, ktorí sa snažia sa spájať rozdelenú spoločnosť a tlmiť konflikty,” ocenila.
Redakčne si dovolíme komentovať niektoré postoje a názory profesorky politológie. Prvou pripomienkou je otázka, či by prezident republiky nemal byť verný najmä hodnotám národa, z ktorého vzišiel. V tejto pasáži akademička nezohľadnila základný fakt, že jedna vec je volebná kampaň a druhá a postatná vec je konať v súlade so zákonom, ústavou a ústavnou a demokratickou tradíciou. Malová akoby Čaputovú nepriamo povzbudzovala k budovaniu kultu osobnosti a uzatvoreniu sa do svojej bubliny, kde už hlava štátu viackrát v zlomových udalostiach ostala.
Aj pre snahu hľadať cestu zmierenia sa podľa politologičky Čaputová často stáva terčom nevyberavých útokov z takmer celého politického spektra.
“Na druhej strane pri niektorých kontroverzných otázkach jej snaha byť prezidentkou všetkých niekedy hraničí s pokusom vyhovieť všetkým a to v konečnom dôsledku komplikuje vnímanie jej politiky a aj podporu v spoločnosti,” poznamenala.
Oproti obdobiu krátko po zvolení sú kroky a rozhodnutia prezidentky vnímané oveľa politizovanejšie, ako to bolo krátko po jej zvolení, hovorí Malová. Pripisuje to nesmiernej polarizácii spoločnosti a radikalizácii časti opozície a jej stúpencov.
“Niekedy, ako v prípade obrannej zmluvy s USA, jej ústretové kroky voči rozdielnym názorom a opozičným útokom sú vykladané ako slabosť a to napokon vedie k spochybneniu hodnôt, ku ktorým sa hlási,” komentovala pre TASR.
Angažovaná a mienkotvorná politiologička, ktorá patrí medzi zástancov Sorosovej vízie tzv. otvorenej spoločnosti de fakto nabáda hlavu štátu, aby namiesto jej hlavnej role rešpektovať názorovú pluralitu ako základnú hodnotu demkratickej spoločnosti a udržiavania spoločensko-politického zmieru na Slovensku, radšej presadzovala len jednu, mainstreamovú názorovo-postojovú líniu a vnucovala ju väčšinovej spoločnosti, takže v ostávajúcom čase vládnutia Zuzany Čaputovej, pokiaľ vypočuje usmernenia, máme na čo tešiť.
Pri vojne na Ukrajine sa podľa politologičky prezidentka stala v rámci zahraničnej politiky pozitívnym hlasom a svojimi krokmi sa snažila pomôcť obratu imidžu Slovenska v zahraničí.
“Aj tu by však mohla byť adresnejšia a pomôcť získať verejnú mienku, aby bolo jednoduchšie zamestnávať a vzdelávať ľudí, ktorí ušli pred vojnou a nemajú sa kde vrátiť. Náš byrokratický systém kladie viac prekážok, a to aj v porovnaní s Českom a Poľskom. Aj tu potrebujeme zásadnú zmenu a prezidentka ju môže iniciovať,” uviedla.
Je zvláštne, že profesorka politológie, ktorá mala blízko aj k americkej ambasáde, sa nevyjadrila k najpálčivejšej aktuálnej politicko-spoločenskej téme, ktorou je referendum o skrátení volebného obdobia. Vôľa ľudu zjavne medzi “hodnoty” mainstreamových elít a bratislavskej kaviarne nepatrí do slušnej a povinnej výbavy, ani zorného uhla formovania spoločnosti a rešpektovania väčšinového názoru ako základného predpokladu demokracie ako vôle väčšiny ľudu a nie vôle “väčších hodnôt”.
-red1-