Diskusie o tom, aké neférové prostredie vytvárajú transgender športovci, najnovšie rozprúdila cyklistka Emily Bridgesová. Pred mesiacom vyhrala preteky medzi mužmi ako Zach Bridges, ale keďže jej hladina testosterónu liečbou znížili na požadovanú hranicu, už v sobotu nastúpi na národnom britskom šampionáte v súťaži žien. Na túto tému reagoval poradca predsedu parlamentu Anton Hrnko na sociálnej sieti v statuse, ktorý uverejňujeme nižšie.
Dnes už nikto nepochybuje o tom, že šport je najmä o veľkých peniazoch. Športovci sú dnes už ďaleko od pôvodných olympijských ideáloch a skôr sa podobajú starorímskym gladiátorom ako Coubertinovým starogréckym atlétom, ktorí bojovali len o svetskú slávu a vavrínový veniec (po slovensky veniec z bobkových listov). Preto sa nemožno čudovať, že športovci si často pomáhajú rôznymi fintami, ako sa ku svojej “kôpke” dostať.
Najnovším hitom sú transgenderové športovkyne, teda biologickí muži, ktorí sa vyhlasujú za ženy. Veď hej, to už Vespasianus povedal Pecunia non olet “peniaze nesmrdia”, ale že by sa k nim mohlo dostať až takýmto zvráteným spôsobom, je varovaním, kam kráča tento svet!
Len zaujímavé na tejto “transgender” agende je to, že žiadna žena, ktorá by sa vyhlásila za muža, do ringu nemieri! Veď hej, pri tejto “cestičke” na konci hromada peňazí nehrozí!
Či sa to komu páči alebo nepáči, biologický muž je biologický muž tak isto, ako biologická žena je biologická žena. Telo muža bude vždy za rovnakých podmienok silnejšie ako telo ženy. V zápolení muž vs. žena za rovnakých podmienok vyhrá vždy biologický muž. To je aj dôvod, prečo sa transgenderi ženú len medzi ženy, nie opačným smerom.
Ak sa tento zvrátený princíp skutočne v športe presadí, doslova zareže ženský šport. Veď načo by sa ženy usilovali bežať rýchlejšie, skákať vyššie a bojovať udatnejšie, keď nebudú mať žiadnu šancu dostať sa k zaslúženej odmene. Neviem, či sme sa o toto usilovali roku 1989, okrem iných zvrátenosti, ktoré nás odvtedy postihli.
Anton Hrnko